Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Streda 29. máj 2024Meniny má Vilma
< sekcia Ekonomika

Biele plochy sú najväčším problémom pre poľnohospodárov

Na snímke podmočené polia pri obci Horovce v okrese Michalovce 7. februára 2024. Foto: TASR - Roman Hanc

Biele plochy sú poľnohospodárske plochy, ktoré sú v katastri vedené ako poľnohospodárske pozemky.

Bratislava 18. februára (TASR) - Biele plochy sú najväčším problémom pre poľnohospodárov, ktorým sa zmenšuje plocha na hospodárenie. To môže ohrozovať potravinovú bezpečnosť Slovenska. Má s nimi problém veľká väčšina regiónov, okrem nížin. Pre TASR to uviedol Jozef Ridzoň zo Slovenskej ornitologickej spoločnosti/SOS BirdLife.

Biele plochy sú poľnohospodárske plochy, ktoré sú v katastri vedené ako poľnohospodárske pozemky. V súčasnosti však nie sú využívané na poľnohospodársku výrobu a postupne zarastajú krovinami, drevinami a niekedy inváznymi rastlinami, vysvetlil Ridzoň. "Vznikajú zanechaním poľnohospodárstva. Na Slovensku je konečným štádiom vývoja drvivej väčšiny plôch les, preto pri ukončení hospodárenia postupne zarastajú drevinami," poznamenal Ridzoň.

Problémom bielym plôch je zníženie priestoru dostupného na poľnohospodársku výrobu. Zarastené plochy sú z veľkej časti bývalými lúkami a pasienkami, kde pastva a kosenie udržiavalo výskyt vzácnych druhov, tvrdí Ridzoň. "Ak pravidelný manažment v podobe poľnohospodárskeho využívania vypadne, doplácajú na to vzácne druhy rastlín a živočíchov závislé od pastvy," skonštatoval. Takéto plochy sú tiež negatívnym javom z pohľadu ochrany prírody.

Zarastené priestranstvo je podľa Ridzoňa problémom aj pre vzácne druhy zvierat, ktorým sa zmenšuje plocha, ich celková populácia sa znižuje a druhy sa stávajú ohrozenými. "V prípade vtáctva zarastanie pasienkov pravdepodobne prispelo k vyhynutiu skaliara pestrého a určite prakticky vylučuje jeho návrat ako hniezdiča na Slovensko, keďže prevažná väčšina pôvodných pasienkov, kde hniezdil, je dnes zarastená porastami drevín," uviedol.

Veľké problémy s bielymi plochami sú podľa Ridzoňa v regiónoch, ktoré majú aj výraznejšie socioekonomické problémy. Poukázal na to, že na vidieku chýba pracovná sila, vlastníci pozemkov regióny opúšťajú a nemá sa tak o ne kto starať. "Príkladom je Gemer, kde na opúšťanie hospodárenia doplácajú vzácne druhy v chránených územiach v Cerovej vrchovine, Slovenskom krase a Drienčanskom krase," poznamenal odborník.

Zároveň poukázal na to, že na viacerých plochách došlo k odstraňovaniu zárastov a obnove pastvy. Ide však "o prvé lastovičky", problém sa nerieši systematicky, preto na neho opakovane upozorňujú poľnohospodári, vlastníci a ochrana prírody.

Riešenie problému podľa neho brzdí náročná byrokracia pri uchádzaní sa prostriedkov z operačného programu, absencia inej podpory na obnovu bielych plôch a chýbajúca jasnejšie metodické usmernenia pre jednoduchšiu obnovu biotopov. "Obnova bielych plôch by teoreticky mala byť jednoduchšia v zmysle zákona o ochrane prírody a krajiny, no túto možnosť, ktorú dnes dáva legislatíva, využívame málo," skonštatoval Ridzoň.

Navrhuje predovšetkým podporiť vlastníkov a poľnohospodárov pri obnove bielych plôch. Na to je potrebné zjednodušiť podporu z Operačného programu Slovensko, kde je na obnovu biotopov v chránených územiach možné čerpať podporu. "Doterajšie nastavenie výziev bolo byrokraticky tak ťažké, že tieto prostriedky boli pre bežného človeka prakticky nedosiahnuteľné," podotkol Ridzoň. Doplnil, že je potrebné lepšie podporiť poľnohospodárov špeciálnymi schémami podpory z poľnohospodárskej politiky tak, aby hospodárenie na ťažšie dostupných plochách, väčšinou pastva či kosenie, nebolo nevýhodné.