Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
Tvrdí to Jaroslav Paška.
Autor TASR
Bratislava 29. júna (TASR) - Europoslancovi Jaroslavovi Paškovi sa nepáči, akú výšku financií sa podarilo Slovensku vyrokovať na odstávku dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Hoci premiér Robert Fico to považuje za úspech, Paška to tak nevidí.
Návrh Európskej komisie pôvodne počítal s poskytnutím 114,815 milióna eur počas rokov 2014-2020 na vyradenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Slovensku sa podarilo ešte pred februárovým summitom, na ktorom európski lídri odsúhlasili viacročný finančný rámec únie, zvýšiť túto sumu na 200 miliónov eur.
V prípade bulharskej elektrárne Kozloduj sa suma zvýšila z 208,503 milióna eur na 260 miliónov eur. Litovčania by mali na vyradenie elektrárne Ignalina dostať z rozpočtu EÚ namiesto 229,629 milióna eur až 400 miliónov eur.
Ako vysvetlil Paška, ide o príspevok na aktivity, ktoré sa ešte budú pri odstávke jadrových blokov financovať. "Treba povedať, že SR tie aktivity hradila čiastočne z vlastného rozpočtu. Má istý náskok v útlme elektrárne, a keďže to financovala z vlastných prostriedkov, tak by bolo potrebné, aby EÚ náklady, ktoré sme na to vynaložili, refundovala," vysvetlil pre TASR.
Podľa neho sa mali používať rovnaké pravidlá pre Bulharov aj Litovcov. Ako upozornil, Jaslovské Bohunice boli zrekonštruované a plne funkčné, pričom Ignalina a Kozloduj boli na hrane životnosti. "Im EÚ náklady na odstávku prepláca v plnej výške. Rovnaké pravidlo sa malo uplatniť aj pri Slovensku, a preto sme mali dostať 377 miliónov eur a nie iba 115 miliónov, ako navrhovala EK, respektíve 200 miliónov, ktoré sme vyrokovali. Myslím si, že naše právo je dosiahnuť rovnaké podmienky ako majú Litovci a Bulhari," podčiarkol.
Paška bol jediným z 13 slovenských europoslancov, ktorý v marci hlasoval kladne za februárovú dohodu o viacročnom finančnom rámci na roky 2014-2020. Svoj postoj vysvetlil tým, že európski lídri sa dohodli na úspornejšom sedemročnom rozpočte, pričom je presvedčený o tom, že EÚ by sa mala naučiť v súčasnom ťažkom období šetriť. "Európsky parlament (EP) mal takýto návrh prijať a nemal sa dožadovať zmien, ktoré by umožnili únii míňať viacej finančných prostriedkov ako bolo v danom rozpočte schválených," zdôraznil.
Rozpočet nakoniec nezískal dostatočnú podporu EP. Europarlament požadoval napríklad dofinancovanie roku 2013, teda vykrytie platobných záväzkov pretrvávajúcich ešte od vlani.
Tento týždeň sa však podarilo dospieť k medziinštitucionálnej dohode, vďaka ktorej EP získal viacero ústupkov. Členské štáty EÚ sa okrem iného zaviazali vyčleniť dodatočných 11,2 miliárd eur na dorovnanie roku 2013. O predmetnom sedemročnom rozpočte sa tak bude znova hlasovať na budúci týždeň (3. 7.), počas plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu.
Návrh Európskej komisie pôvodne počítal s poskytnutím 114,815 milióna eur počas rokov 2014-2020 na vyradenie dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice. Slovensku sa podarilo ešte pred februárovým summitom, na ktorom európski lídri odsúhlasili viacročný finančný rámec únie, zvýšiť túto sumu na 200 miliónov eur.
V prípade bulharskej elektrárne Kozloduj sa suma zvýšila z 208,503 milióna eur na 260 miliónov eur. Litovčania by mali na vyradenie elektrárne Ignalina dostať z rozpočtu EÚ namiesto 229,629 milióna eur až 400 miliónov eur.
Ako vysvetlil Paška, ide o príspevok na aktivity, ktoré sa ešte budú pri odstávke jadrových blokov financovať. "Treba povedať, že SR tie aktivity hradila čiastočne z vlastného rozpočtu. Má istý náskok v útlme elektrárne, a keďže to financovala z vlastných prostriedkov, tak by bolo potrebné, aby EÚ náklady, ktoré sme na to vynaložili, refundovala," vysvetlil pre TASR.
Podľa neho sa mali používať rovnaké pravidlá pre Bulharov aj Litovcov. Ako upozornil, Jaslovské Bohunice boli zrekonštruované a plne funkčné, pričom Ignalina a Kozloduj boli na hrane životnosti. "Im EÚ náklady na odstávku prepláca v plnej výške. Rovnaké pravidlo sa malo uplatniť aj pri Slovensku, a preto sme mali dostať 377 miliónov eur a nie iba 115 miliónov, ako navrhovala EK, respektíve 200 miliónov, ktoré sme vyrokovali. Myslím si, že naše právo je dosiahnuť rovnaké podmienky ako majú Litovci a Bulhari," podčiarkol.
Paška bol jediným z 13 slovenských europoslancov, ktorý v marci hlasoval kladne za februárovú dohodu o viacročnom finančnom rámci na roky 2014-2020. Svoj postoj vysvetlil tým, že európski lídri sa dohodli na úspornejšom sedemročnom rozpočte, pričom je presvedčený o tom, že EÚ by sa mala naučiť v súčasnom ťažkom období šetriť. "Európsky parlament (EP) mal takýto návrh prijať a nemal sa dožadovať zmien, ktoré by umožnili únii míňať viacej finančných prostriedkov ako bolo v danom rozpočte schválených," zdôraznil.
Rozpočet nakoniec nezískal dostatočnú podporu EP. Europarlament požadoval napríklad dofinancovanie roku 2013, teda vykrytie platobných záväzkov pretrvávajúcich ešte od vlani.
Tento týždeň sa však podarilo dospieť k medziinštitucionálnej dohode, vďaka ktorej EP získal viacero ústupkov. Členské štáty EÚ sa okrem iného zaviazali vyčleniť dodatočných 11,2 miliárd eur na dorovnanie roku 2013. O predmetnom sedemročnom rozpočte sa tak bude znova hlasovať na budúci týždeň (3. 7.), počas plenárneho zasadnutia EP v Štrasburgu.
