Quantcast
< sekcia Ekonomika

Podľa premiéra to bola ťažká, ale veľmi úspešná noc pre Slovensko

Európski lídri pózujú na summite EU o rozpočte v sídle Európskej rady v Bruseli 7. februára 2013. Premiér SR Robert Fico v prvom rade vľavo. Foto: TASR/AP Photo

Slovensko je jednou z mála krajín, ktorej sa finančná obálka oproti aktuálnemu sedemročnému obdobiu navŕši.

Brusel 8. februára (TASR) – Štvrtkové (7. 2.) rokovanie lídrov Európskej únie, ktoré sa skončilo takmer po 24 hodinách dnes poobede bolo ťažké, ale veľmi úspešné pre Slovensko. Po schválení dohody ohľadom rozpočtu EÚ na roky 2014 až 2020 to uviedol premiér Robert Fico.

Výdavkový strop na uvedené obdobie predstavuje približne 960 miliárd eur, čo je jedno percento hrubého národného produktu EÚ. Slovensko je jednou z mála krajín, ktorej sa finančná obálka oproti aktuálnemu sedemročnému obdobiu navŕši. "Slovensko do rozpočtu EÚ v rokoch 2014 až 2020 odvedie približne sedem miliárd eur, ale v tom istom období naše príjmy presiahnu 20 miliárd eur v bežných cenách. Pozitívna bilancia pre Slovensko je 13 miliárd eur. Je to obrovský rozdiel a ukazuje, že stálo za to sa postaviť za tieto čísla a zabojovať o ne," podčiarkol Fico.

Jednou z priorít bolo udržanie financií pre politiku súdržnosti, čo predstavuje najväčší zdroj príjmov Slovenska z rozpočtu EÚ. SR dostane v nadchádzajúcom sedemročnom období 13,1 miliardy eur vyjadrené v cenách z roku 2011. V aktuálnom období to je 11,896 miliárd eur. Každoročne to bude predstavovať 344 eur na každého obyvateľa SR.

Slovensku sa tiež podarilo cez pozmeňujúci návrh presadiť v oblasti poľnohospodárskej politiky zvýšenie presunu prostriedkov z rozvoja vidieka na priame platby. Pokiaľ pôvodný návrh predpokladal výšku na úrovni 15 percent, po dvojdňovom summite sa tento objem zvýšil na 25 percent, a to pre tie krajiny, ktorých priame platby sú pod 90 percentami priemeru EÚ. "Ak využijeme túto flexibilitu, za ktorú sme zabojovali, a kde nás podporili ďalšie členské štáty, tak vďaka tomuto riešeniu sa priemerná úroveň priamych platieb v SR zdvihne z 210 eur na 246 eur na hektár v bežných cenách," vysvetlil Fico s tým, že takto sme sa dostali na úroveň našich susedov, pričom slovenskí poľnohospodári už nebudú mať pocit, že sú v porovnaní s inými diskriminovaní.



Pomoc pre mestá a obce

Do poslednej chvíle nebolo jasné, či sa bude aj v ďalšom období pri realizovaných projektoch preplácať DPH z eurofondov. Návrh z novembrového summitu to predpokladal iba pre Európsky sociálny fond. "Môžem potvrdiť, že DPH bude plne preplácaná z eurofondov, čo je veľká pomoc pre mestá, obce, ale aj ďalších," poznamenal premiér. Zachováva sa tiež súčasný pomer spolufinancovania, čo znamená, že na projekty pôjde 85 percent z európskych zdrojov, hoci Európska komisia pôvodne navrhovala 75 percent, a zvyšok z národných rozpočtov.

Rovnako sa tak na dnešnom summite potvrdilo navýšenie sumy na odstavenie dvoch blokov jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Slovensko dostane avizovaných 200 miliónov eur.

Podľa Fica sa naplnili ambície, s ktorými SR išlo do rokovania o viacročnom finančnom rámci EÚ. Vníma ho ako dôležitý investičný nástroj, ktorý môže pomôcť pri riešení zložitej ekonomickej situácii na Slovensku. "V čase konsolidácie národných rozpočtov je to jeden z mála nástrojov, ktoré majú členské štáty k dispozícii na stimulovanie hospodárskeho rastu a zamestnanosti," zdôraznil.





Šefčovič zablahoželal SR k úspechu na rozpočtovom summite EÚ

Podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič dnes zablahoželal slovenskému negociačnému tímu na rozpočtovom summite EÚ na čele s predsedom vlády Robertom Ficom k vynikajúcemu výsledku rokovaní pre slovenskú stranu.

"Verím, že dnes schválený viacročný finančný rámec bude ďalším signálom smerom k obnoveniu dôvery voči EÚ a že prispeje k znovunaštartovaniu ekonomického rastu v Európe," uviedol Šefčovič v stanovisku pre TASR.

Slovenský eurokomisár uviedol, že konštruktívny prístup a jasná proeurópska orientácia SR ako aj Kohézne fórum v Bratislave položili základ pre dnes dosiahnutý výborný výsledok.

Šefčovič zdôraznil, že SR v nadchádzajúcich 7 rokoch odvedie do eurorozpočtu približne 6,8 miliárd eur, pričom dostane viac než 20 miliárd eur, čo znamená, že čistá pozícia Slovenska bude predstavovať zisk vo výške viac ako 13 miliárd eur.

"Z hľadiska priorít sa Slovensku v rámci viacročného rozpočtu podarilo vynegociovať viac než 13 miliárd eur na kohéznu politiku, čo oproti aktuálnej úrovni predstavuje značný nárast. Čo sa týka príjmu na obyvateľa z rozpočtu EÚ, Slovensko získa ročne 344 eur na obyvateľa, čo je v celoeurópskom kontexte druhá najlepšia pozícia po Estónsku," skonštatoval podpredseda EK.

Šefčovič ocenil, že z viacročného eurorozpočtu bude financovaný aj boj proti nezamestnanosti mladých ľudí. Z tohto nástroja by SR v nadchádzajúcich 7 rokoch mohla získať až 50 miliónov eur.

Úspechom pre SR je podľa neho aj to, že sme uspeli aj pri presadzovaní zabezpečenia prostriedkov na odstávku dvoch blokov jadrovej elektrárne Jaslovské Bohunice, kde sa SR podarilo vyrokovať sumu 200 miliónov eur.

"Slovensko v tomto smere splnilo očakávania a zo summitu odchádza s vynegociovaným objemom finančných prostriedkov, ktoré, verím, že dramatickým spôsobom ovplyvnia pozitívnu transformáciu slovenskej spoločnosti a modernizáciu ekonomiky," uviedol Šefčovič.

Šefčovič verí, že škrty v eurorozpočte neohrozia fungovanie inštitúcií EÚ

Šefčovič vyjadri nádej, že dohodnuté administratívne škrty v budúcom sedemročnom rozpočte únie neohrozia fungovanie európskych inštitúcií.

"Čo sa týka kapitoly 5 budúceho rozpočtu 'Administratívne výdavky', na summite boli dohodnuté ďalšie škrty v hodnote 1,5 miliardy eur, ako navýšenie úspor k pôvodnému návrhu z dielne Európskej komisie vo výške jednej miliardy eur," uviedol Šefčovič.

Slovenský eurokomisár súčasne upozornil, že tieto opatrenia sú pokračovaním administratívnej reformy z roku 2004, ktorá do roku 2020 prinesie kumulované šetrenie pre EÚ vo výške takmer 10 miliárd eur.

Dohodnutá výška úspor sa dosiahne dvojročným zmrazením platov a dôchodkov európskych úradníkov a ďalšími opatreniami zameranými na predĺženie pracovného času a neskorší odchod do dôchodku. Tieto kroky by mali kompenzovať päťpercentné zníženie počtu zamestnancov v inštitúciách EÚ o približne 2500 pracovných miest.

"Aj napriek tomu, že implementácia týchto opatrení bude v praxi určite veľmi náročná, naším prvoradým cieľom je aj za týchto podmienok zabezpečiť plynulý chod a fungovanie európskych inštitúcií tak, aby naďalej poskytovali vysokokvalitné a profesionálne služby európskym občanom," skonštatoval Šefčovič.

Podpredseda EK vyslovil presvedčenie, že dnešná dohoda lídrov EÚ urýchli dosiahnutie konsenzu o administratívnej reforme, ktorú v mene EK predložil v decembri 2011, a ktorá už získala širokú podporu zo strany Európskeho parlamentu.

"Som rád, že jej kľúčové parametre dnes odsúhlasili aj predsedovia vlád členských krajín EÚ. Jej cieľom je maximálne zefektívniť fungovanie EÚ inštitúcií, a to aj pri ich kontinuálne rozširujúcom sa mandáte a rozsahu zodpovednosti a zároveň pri oklieštenej administratívnej kapacite," povedal Šefčovič.