Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Podľa platformy by sa diskusia o prorastových opatreniach nemala sústrediť iba na krátkodobé stimuly, ale aj na investície, ktoré podporia ekonomiku a zároveň vyriešia dlhodobý problém.
Autor TASR
Bratislava 17. augusta (TASR) - Platforma Budovy pre budúcnosť (BPB) navrhuje, aby vláda medzi prorastové opatrenia zaradila systematickú podporu obnovy budov. Ako v pondelok informovala, podľa jej novej analýzy môže 100 miliónov eur verejnej podpory na obnovu rodinných domov vyvolať približne 349 miliónov eur ekonomickej aktivity a vytvoriť potrebu práce v objeme takmer 5800 pracovných pozícií.
„Ak vláda hľadá opatrenia, ktoré majú pomôcť ekonomike, mala by sa pozerať nielen na to, koľko stoja, ale aj na to, čo za verejné peniaze získame. Pri obnove budov vieme tento efekt pomerne presne vyčísliť,“ uviedla riaditeľka BPB Katarína Nikodemová. Podpora obnovy rodinných domov v uvedenom objeme je podľa nej presne typ investície, ktorú by sme v čase slabého rastu mali podporovať.
Podľa BPB by sa diskusia o prorastových opatreniach nemala sústrediť iba na krátkodobé stimuly, ale aj na investície, ktoré podporia ekonomiku a zároveň vyriešia dlhodobý problém. Analýza platformy Obnova a výstavba budov ako efektívne prorastové opatrenie vychádza z modelu založeného na údajoch Štatistického úradu SR. Podľa nej sa pri výstavbe budov približne 86 percent hodnoty investície vytvorí alebo nakúpi na Slovensku.
„Nejde o ďalšie výdavky bez návratnosti. Ide o investície, ktoré dokážu podporiť ekonomickú aktivitu dnes a zároveň znižovať náklady domácností a verejného sektora v budúcnosti. Práve takýto dvojitý efekt by sme mali pri výbere prorastových opatrení hľadať,“ upozornil analytik BPB Richard Paksi.
Platforma navrhuje, aby vláda využila existujúce domáce a európske zdroje na podporu opatrení, ktoré dokážu súčasne stimulovať investície a zlepšiť stav slovenského bytového fondu. Menuje konkrétne opatrenia, ako pokračovať v programe Obnov dom aj po roku 2026 a dofinancovať pripravené projekty obnovy verejných budov. Zároveň žiada lepšiu podporu nízkopríjmových domácností pri obnove bytových domov, zrýchlené odpisovanie investícií do energetickej efektívnosti a dočasné zníženie DPH na výstavbu a obnovu bývania. Za prorastové opatrenie považuje aj posilnenie podpory obecného nájomného bývania.
„Ak Slovensko potrebuje rast, nemusí hľadať prorastové opatrenia niekde ďaleko. Máme pred sebou státisíce budov, ktoré potrebujú obnovu. Investície do nich podporia domácu prácu a podnikanie, znížia energetickú náročnosť a zlepšia kvalitu bývania. Je to aj rozumná ekonomická politika,“ dodala Nikodemová.
Podľa štatistického úradu sa rast slovenskej ekonomiky zabrzdil na 0,7 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež upozorňuje na deficit slovenských verejných financií a pokles zamestnanosti, pokiaľ vláda neprijme žiadne dodatočné opatrenia. Plán na oživenie ekonomiky dodnes nie je známy.
Platforma Budovy pre budúcnosť je najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku. Prostredníctvom svojich ôsmich členských organizácií reprezentuje takmer 1060 subjektov v oblasti stavebníctva a zvyšovania energetickej efektívnosti.
„Ak vláda hľadá opatrenia, ktoré majú pomôcť ekonomike, mala by sa pozerať nielen na to, koľko stoja, ale aj na to, čo za verejné peniaze získame. Pri obnove budov vieme tento efekt pomerne presne vyčísliť,“ uviedla riaditeľka BPB Katarína Nikodemová. Podpora obnovy rodinných domov v uvedenom objeme je podľa nej presne typ investície, ktorú by sme v čase slabého rastu mali podporovať.
Podľa BPB by sa diskusia o prorastových opatreniach nemala sústrediť iba na krátkodobé stimuly, ale aj na investície, ktoré podporia ekonomiku a zároveň vyriešia dlhodobý problém. Analýza platformy Obnova a výstavba budov ako efektívne prorastové opatrenie vychádza z modelu založeného na údajoch Štatistického úradu SR. Podľa nej sa pri výstavbe budov približne 86 percent hodnoty investície vytvorí alebo nakúpi na Slovensku.
„Nejde o ďalšie výdavky bez návratnosti. Ide o investície, ktoré dokážu podporiť ekonomickú aktivitu dnes a zároveň znižovať náklady domácností a verejného sektora v budúcnosti. Práve takýto dvojitý efekt by sme mali pri výbere prorastových opatrení hľadať,“ upozornil analytik BPB Richard Paksi.
Platforma navrhuje, aby vláda využila existujúce domáce a európske zdroje na podporu opatrení, ktoré dokážu súčasne stimulovať investície a zlepšiť stav slovenského bytového fondu. Menuje konkrétne opatrenia, ako pokračovať v programe Obnov dom aj po roku 2026 a dofinancovať pripravené projekty obnovy verejných budov. Zároveň žiada lepšiu podporu nízkopríjmových domácností pri obnove bytových domov, zrýchlené odpisovanie investícií do energetickej efektívnosti a dočasné zníženie DPH na výstavbu a obnovu bývania. Za prorastové opatrenie považuje aj posilnenie podpory obecného nájomného bývania.
„Ak Slovensko potrebuje rast, nemusí hľadať prorastové opatrenia niekde ďaleko. Máme pred sebou státisíce budov, ktoré potrebujú obnovu. Investície do nich podporia domácu prácu a podnikanie, znížia energetickú náročnosť a zlepšia kvalitu bývania. Je to aj rozumná ekonomická politika,“ dodala Nikodemová.
Podľa štatistického úradu sa rast slovenskej ekonomiky zabrzdil na 0,7 %. Rada pre rozpočtovú zodpovednosť tiež upozorňuje na deficit slovenských verejných financií a pokles zamestnanosti, pokiaľ vláda neprijme žiadne dodatočné opatrenia. Plán na oživenie ekonomiky dodnes nie je známy.
Platforma Budovy pre budúcnosť je najväčšie profesionálne záujmové združenie pre sektor budov na Slovensku. Prostredníctvom svojich ôsmich členských organizácií reprezentuje takmer 1060 subjektov v oblasti stavebníctva a zvyšovania energetickej efektívnosti.
