Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Pondelok 29. apríl 2024Meniny má Lea
< sekcia Ekonomika

Budúci argentínsky prezident musí vyriešiť ekonomické problémy krajiny

Prezidentský kandidát Javier Milei sa po víťazstve v druhom kole volieb v Buenos Aires v Argentíne, nedeľa 19. novembra 2023, rozpráva s priaznivcami pred sídlom svojej kampane. Vpravo jeho priateľka Fatima Florez. Foto: TASR/AP

Inflácia je na úrovni 143 %, devízové rezervy sú hlboko v červených číslach, sporitelia sa zbavujú lokálnej meny peso a na obzore je recesia, pričom štyria z 10 Argentínčanov žijú v chudobe.

Buenos Aires 20. novembra (TASR) - Javier Milei vyhral prezidentské voľby v Argentíne. Teraz však stojí pred náročnejšou úlohou. Musí vyriešiť ekonomické problémy krajiny. TASR o to informuje na základe správy Reuters.

Inflácia je na úrovni 143 %, devízové rezervy sú hlboko v červených číslach, sporitelia sa zbavujú lokálnej meny peso a na obzore je recesia, pričom štyria z 10 Argentínčanov žijú v chudobe.

Mile, ktorý sľuboval terapiu ekonomickým šokom, ako je zatvorenie centrálnej banky a dolarizácia, teraz čelí obrovskej výzve postaviť na nohy ekonomiku po nástupe do úradu 10. decembra. Zlyhanie by mohlo viesť k tomu, že Argentína nesplatí štátny dlh, počet chudobných tak stúpne a výsledkom môžu byť sociálne nepokoje.

Vysoká miera inflácie v Argentíne spôsobuje obrovské problémy na trhoch aj spotrebiteľom, pričom ceny sa menia každý týždeň. Analytici v prieskume centrálnej banky predpovedali do konca roka nárast inflácie na 185 %.

Argentínska centrálna banka v snahe skresať infláciu zvýšila referenčnú úrokovú sadzbu na 133 %, čo podporuje šetrenie v pesos, ale poškodzuje prístup k úverom a ekonomický rast.

Argentínska mena peso je spútaná kapitálovými kontrolami od krachu trhu v roku 2019. Ten viedol k nepraktickej škále výmenných kurzov, pričom dolár sa predáva za viac ako dvojnásobok oficiálnej úrovne takmer 350 pesos za jeden dolár.

Milei sa zaviazal rýchlo zrušiť kapitálové kontroly a prípadne "dolarizovať" ekonomiku.

Devízové rezervy argentínskej centrálnej banky sú na najnižšej úrovni od roku 2006. Analytici ich v čistom vyjadrení považujú za záporné po tom, ako veľké sucho zasiahlo vývoz kľúčových plodín, ako sú sója, kukurica a pšenica.

Nízke rezervy ohrozujú schopnosť krajiny splácať dlhy Medzinárodnému menovému fondu (MMF) a súkromným držiteľom dlhopisov, ako aj zaplatiť kľúčový dovoz.

Vláda sa dohodla na rozšírenom menovom swape s Čínou, aby pokryla niektoré náklady a musela odložiť niektoré platby kľúčovým obchodným partnerom, ako je Brazília.

Podľa prieskumu centrálnej banky tretia najväčšia ekonomika Latinskej Ameriky smeruje k poklesu o 2 % v tomto roku, čiastočne pre vplyv nedávneho sucha na úrodu. To spolu s trojcifernou infláciou pravdepodobne zvýši úroveň chudoby, pričom dve pätiny (40 %) ľudí už žijú pod hranicou chudoby, keďže platy a úspory klesajú.

Argentína, bohatá na obilniny, bridlicový plyn a lítium, by mohla v budúcom roku zaznamenať oživenie, ak dažde pomôžu úrode, nový plynovod obmedzí závislosť od drahého dovozu a zvýši sa dopyt po lítiu pre batérie elektrických vozidiel.

Očakáva sa, že úroda sóje a kukurice bude lepšia, čo prinesie veľmi potrebnú zahraničnú menu. Podobne aj zvýšenie produkcie bridlicového plynu môže priniesť väčší tok príjmov do ekonomiky.