Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Oproti dlhodobému desaťročnému priemeru rovnakého obdobia počet aktuálne dokončených bytov zaostával o viac ako 40 %.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 3. septembra (TASR) - V 2. štvrťroku 2026 sa v SR dokončilo 2368 bytov, medziročne ich počet klesol o viac ako tretinu. Oproti dlhodobému desaťročnému priemeru rovnakého obdobia počet aktuálne dokončených bytov zaostával o viac ako 40 %. Počet bytových kolaudácií bol najnižší spomedzi druhých štvrťrokov od roku 2000. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
V štruktúre dokončených bytov naďalej prevažovali byty v rodinných domoch, ktoré tvorili 66 % z celkového počtu. Absolútna väčšina dokončených bytov bola realizovaná súkromnými investormi, vo verejnom vlastníctve sa zrealizovalo menej ako 1 % bytov.
Na regionálnej úrovni sa medziročný pokles prejavil v siedmich z ôsmich krajov SR, najvýraznejšie prepady počtu dokončených bytov o viac ako 50 % zaznamenali Trenčiansky a Prešovský kraj. Naopak, v Banskobystrickom kraji počet skolaudovaných bytov medziročne vzrástol o 20 %.
Súčasne v siedmich z ôsmich krajov SR bol aktuálny počet dokončených bytov pod úrovňou dlhodobého priemeru druhých štvrťrokov. Najvýraznejšie zaostávanie voči dlhodobému priemeru, o viac ako 50 %, sa prejavilo v Bratislavskom, Košickom a Trenčianskom kraji.
Súčasne sa v druhom štvrťroku 2026 začalo stavať takmer 2400 bytových jednotiek, čo bolo podľa predbežných dát medziročne menej o viac ako 40 %. V porovnaní s dlhodobým priemerom bol aktuálny počet nižší o polovicu. Tempo rozbehu výstavby bolo najpomalšie spomedzi druhých štvrťrokov od roku 2000. V štruktúre prevažovali byty v rodinných domoch, tvorili 63 % z počtu začatých bytov.
Z regionálneho hľadiska sa rozbeh výstavby medziročne spomalil vo všetkých ôsmich krajoch SR, najdynamickejšie, o viac ako 60 %, v Bratislavskom a v Trenčianskom kraji. Súčasne vo všetkých krajoch SR bol aktuálny počet začatých bytov pod dlhodobým priemerom druhých štvrťrokov. Vysokú mieru zaostávania, prepad o viac ako polovicu v dlhodobom porovnaní, evidovalo päť krajov - Bratislavský, Trenčiansky, Košický, Prešovský a Nitriansky kraj.
Ku koncu júna 2026 bolo na Slovensku rozostavaných 76.800 bytových jednotiek, čo bolo o 0,7 % menej ako v rovnakom období pred rokom a súčasne to bolo o pol percenta menej ako v desaťročnom priemere.
V súhrne za 1. polrok 2026 sa na Slovensku dokončilo 4849 nových bytov, čo predstavovalo pokles o 29 % medziročne a o viac ako 40 % oproti dlhodobému priemeru. Zároveň sa začala výstavba 4839 bytov, ich počet medziročne klesol o tretinu a oproti dlhodobému priemeru bol nižší o takmer polovicu.
Aj v ďalších kvartáloch by mal pokračovať rast cien bytov a domov. Uviedla to Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, v komentári k údajom o výstavbe bytov v 2. štvrťroku 2026, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Očakáva však určité spomalenie tempa rastu, ktoré by sa postupne malo priblížiť k úrovni nominálneho rastu platov.
„Existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú rast cien nehnuteľností určených na bývanie. Naďalej výrazne prevláda dopyt nad ponukou. Faktom je, že v posledných rokoch je počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov. Od roku 2024 bol rast cien bytov a domov podporovaný aj poklesom úrokových sadzieb, čo zvýšilo záujem kupujúcich o hypotekárne úvery. Dopyt po nehnuteľnostiach získava na sile i vtedy, keď v ekonomike alebo v regióne evidujeme nominálny, ale i reálny rast miezd a nízku mieru nezamestnanosti,“ vysvetlila.
„Priestor na pokračovanie dvojciferného rastu sa podľa nás bude zmenšovať, keďže slabší ekonomický rast a drahšie financovanie budú dopyt tlmiť. Kým sa citeľnejšie neoživí výstavba, možno v hlavnom scenári očakávať, že obmedzená ponuka bude rast cien podporovať, hoci tempo by sa malo zmierniť,“ doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Upozornil, že slabú ponuku bytov pritom nemožno pripísať na vrub iba posledným ekonomickým cyklom. Slovenský trh s bývaním dlhodobo naráža aj na štrukturálne obmedzenia, od zdĺhavých povoľovacích a územnoplánovacích procesov cez dostupnosť pozemkov a infraštruktúry až po náklady výstavby a kapacity stavebníctva. Úprava legislatívy má časť administratívnych bariér postupne zmierniť, ale efekt na reálnu výstavbu sa tiež môže prejavovať s odstupom.
Špecifikom Slovenska je podľa analytika zároveň veľmi slabý nájomný segment. Vo vlastnej nehnuteľnosti býva približne 94 % populácie, čo je jeden z najvyšších podielov v EÚ. Nedostatočne rozvinutý nájomný trh obmedzuje alternatívy k vlastníckemu bývaniu, posilňuje orientáciu domácností na vlastníctvo a môže tak zvyšovať dopytový tlak na ceny nehnuteľností.
„Zároveň znižuje pružnosť trhu s bývaním aj pracovného trhu. Oživenie výstavby preto pravdepodobne nie je iba otázkou nižších úrokových sadzieb, resp. ekonomického cyklu, ale aj odstraňovania týchto dlhodobých bariér,“ dodal Kočiš.
V štruktúre dokončených bytov naďalej prevažovali byty v rodinných domoch, ktoré tvorili 66 % z celkového počtu. Absolútna väčšina dokončených bytov bola realizovaná súkromnými investormi, vo verejnom vlastníctve sa zrealizovalo menej ako 1 % bytov.
Na regionálnej úrovni sa medziročný pokles prejavil v siedmich z ôsmich krajov SR, najvýraznejšie prepady počtu dokončených bytov o viac ako 50 % zaznamenali Trenčiansky a Prešovský kraj. Naopak, v Banskobystrickom kraji počet skolaudovaných bytov medziročne vzrástol o 20 %.
Súčasne v siedmich z ôsmich krajov SR bol aktuálny počet dokončených bytov pod úrovňou dlhodobého priemeru druhých štvrťrokov. Najvýraznejšie zaostávanie voči dlhodobému priemeru, o viac ako 50 %, sa prejavilo v Bratislavskom, Košickom a Trenčianskom kraji.
Súčasne sa v druhom štvrťroku 2026 začalo stavať takmer 2400 bytových jednotiek, čo bolo podľa predbežných dát medziročne menej o viac ako 40 %. V porovnaní s dlhodobým priemerom bol aktuálny počet nižší o polovicu. Tempo rozbehu výstavby bolo najpomalšie spomedzi druhých štvrťrokov od roku 2000. V štruktúre prevažovali byty v rodinných domoch, tvorili 63 % z počtu začatých bytov.
Z regionálneho hľadiska sa rozbeh výstavby medziročne spomalil vo všetkých ôsmich krajoch SR, najdynamickejšie, o viac ako 60 %, v Bratislavskom a v Trenčianskom kraji. Súčasne vo všetkých krajoch SR bol aktuálny počet začatých bytov pod dlhodobým priemerom druhých štvrťrokov. Vysokú mieru zaostávania, prepad o viac ako polovicu v dlhodobom porovnaní, evidovalo päť krajov - Bratislavský, Trenčiansky, Košický, Prešovský a Nitriansky kraj.
Ku koncu júna 2026 bolo na Slovensku rozostavaných 76.800 bytových jednotiek, čo bolo o 0,7 % menej ako v rovnakom období pred rokom a súčasne to bolo o pol percenta menej ako v desaťročnom priemere.
V súhrne za 1. polrok 2026 sa na Slovensku dokončilo 4849 nových bytov, čo predstavovalo pokles o 29 % medziročne a o viac ako 40 % oproti dlhodobému priemeru. Zároveň sa začala výstavba 4839 bytov, ich počet medziročne klesol o tretinu a oproti dlhodobému priemeru bol nižší o takmer polovicu.
Analytici: Aj v ďalších kvartáloch by mal pokračovať rast cien bytov a domov
Aj v ďalších kvartáloch by mal pokračovať rast cien bytov a domov. Uviedla to Eva Sadovská, analytička WOOD & Company, v komentári k údajom o výstavbe bytov v 2. štvrťroku 2026, ktoré zverejnil Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Očakáva však určité spomalenie tempa rastu, ktoré by sa postupne malo priblížiť k úrovni nominálneho rastu platov.
„Existuje viacero faktorov, ktoré ovplyvňujú rast cien nehnuteľností určených na bývanie. Naďalej výrazne prevláda dopyt nad ponukou. Faktom je, že v posledných rokoch je počet potrebných bytov vyšší ako počet dokončených bytov. Od roku 2024 bol rast cien bytov a domov podporovaný aj poklesom úrokových sadzieb, čo zvýšilo záujem kupujúcich o hypotekárne úvery. Dopyt po nehnuteľnostiach získava na sile i vtedy, keď v ekonomike alebo v regióne evidujeme nominálny, ale i reálny rast miezd a nízku mieru nezamestnanosti,“ vysvetlila.
„Priestor na pokračovanie dvojciferného rastu sa podľa nás bude zmenšovať, keďže slabší ekonomický rast a drahšie financovanie budú dopyt tlmiť. Kým sa citeľnejšie neoživí výstavba, možno v hlavnom scenári očakávať, že obmedzená ponuka bude rast cien podporovať, hoci tempo by sa malo zmierniť,“ doplnil Marián Kočiš, analytik Slovenskej sporiteľne.
Upozornil, že slabú ponuku bytov pritom nemožno pripísať na vrub iba posledným ekonomickým cyklom. Slovenský trh s bývaním dlhodobo naráža aj na štrukturálne obmedzenia, od zdĺhavých povoľovacích a územnoplánovacích procesov cez dostupnosť pozemkov a infraštruktúry až po náklady výstavby a kapacity stavebníctva. Úprava legislatívy má časť administratívnych bariér postupne zmierniť, ale efekt na reálnu výstavbu sa tiež môže prejavovať s odstupom.
Špecifikom Slovenska je podľa analytika zároveň veľmi slabý nájomný segment. Vo vlastnej nehnuteľnosti býva približne 94 % populácie, čo je jeden z najvyšších podielov v EÚ. Nedostatočne rozvinutý nájomný trh obmedzuje alternatívy k vlastníckemu bývaniu, posilňuje orientáciu domácností na vlastníctvo a môže tak zvyšovať dopytový tlak na ceny nehnuteľností.
„Zároveň znižuje pružnosť trhu s bývaním aj pracovného trhu. Oživenie výstavby preto pravdepodobne nie je iba otázkou nižších úrokových sadzieb, resp. ekonomického cyklu, ale aj odstraňovania týchto dlhodobých bariér,“ dodal Kočiš.
