Londýn 10. júna (TASR) - Viaceré bývalé sovietske republiky, najmä kaukazské krajiny Gruzínsko a Arménsko, zaznamenali nečakaný rast v dôsledku vojny na Ukrajine. Teraz však čelia vyhliadkam na odvetu Západu. TASR o tom informuje na základe správy CNBC.

Dva bývalé sovietske štáty dosiahli minulý rok dvojciferný hospodársky rast, keďže prílev ruských pracovníkov, majetku a zvýšenie obchodu podporili ich výkon.

Ekonomika Gruzínska vzrástla v roku 2022 o 10,1 %, zatiaľ čo hrubý domáci produkt (HDP) Arménska sa podľa údajov Medzinárodného menového fondu (MMF) zvýšil o 12,6 %. V tomto roku sa očakáva ich spomalenie, a to v prípade Gruzínska približne na 4 % a Arménska na 5,5 %. To odráža všeobecné zmiernenie hospodárskeho rastu v širšom regióne Kaukazu a Strednej Ázie. Napriek tomu analytici tvrdia, že základné hnacie sily ich rastu "nezmizli" a mohli by dostať tieto krajiny do centra pozornosti.

Západní lídri už upozornili na to, že niektorí obchodníci využívajú krajiny, ako Arménsko, Gruzínsko, Kazachstan a Turecko, aby sa vyhli sankciám voči Rusku. Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) v najnovšom ekonomickom výhľade uviedla, že tieto krajiny sa pre izolovaný štát stávajú tzv. sprostredkovateľskými obchodnými partnermi.

"Vývoz z Európskej únie (EÚ), Spojeného kráľovstva a USA do Strednej Ázie a na Kaukaz dramaticky vzrástol, čo naznačuje vzostup sprostredkovateľského obchodu, v rámci ktorého sa tovar vyváža do stredoázijských ekonomík a následne sa predáva do Ruska," uviedla EBOR.

Zmena obchodných modelov v regióne je príležitosťou, ale aj rizikom.

Podľa gruzínskeho štatistického úradu Geostat sa Rusko stalo druhým najväčším obchodným partnerom Gruzínska z hľadiska dovozu a tretím najväčším obchodným partnerom podľa vývozu.

V prípade Arménska je Rusko jeho najväčším obchodným partnerom z hľadiska dovozu aj vývozu. Kirgizsko, Tadžikistan a Azerbajdžan, ako aj ďalšie krajiny v regióne zaznamenali tiež za uplynulý rok prudký nárast obchodu s Ruskom, ukazujú údaje MMF.

"Nepamätám si časy, keď bolo Rusko hlavným obchodným partnerom Gruzínska - v importe aj exporte. Niektoré položky zaznamenali nárast o 1000 % alebo o 500 %. To je podozrivé, však?" povedal Michail Kukava, šéf hospodárskej a sociálnej politiky gruzínskeho Inštitútu pre rozvoj slobody informácií.

"Aj keď to nie je nič nelegálne, nejde o tovar, na ktorý sa vzťahujú sankcie, máme podozrenie, že ide o položky s dvojakým použitím, ako sú práčky," dodal s tým, že komponenty, najmä čipy z takýchto tovarov, by mohli byť znovu použité vo vojenských produktoch. To podnietilo Európsku úniu (EÚ) a jej spojencov, aby začali uvažovať o sankciách proti týmto krajinám.

Európska komisia v súčasnosti pracuje na tom, aby "odhalila presmerovanie obchodných tokov z tretích krajín do Ruska". Predsedníčka Komisie Ursula von der Leyenová začiatkom tohto mesiaca uviedla, že 11. balík sankcií proti Rusku sa zameria na "potláčanie obchádzania" sankcií v koordinácii so skupinou G7 (siedmich najbohatších ekonomík sveta).

EBOR odhaduje, že takýto sprostredkovaný obchod predstavuje približne 4 - 6 % ročného HDP v Arménsku a Kirgizsku.