Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
V strednodobom horizonte sa očakáva, že cena emisných kvót bude ešte rásť, a to na 125 až 160 eur za tonu do roku 2030, povedal.
Autor TASR
Brusel 22. februára (TASR) - Cena kvót na vypúšťanie emisií uhlíka, ktorý ohrieva planétu, sa v Európskej únii (EÚ) tento týždeň pohybuje nad symbolickou hranicou 100 eur za tonu. TASR o tom informuje na základe správy AP.
EÚ si dala za cieľ stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou. To znamená, že bude vypúšťať len toľko oxidu uhličitého, koľko je možné opäť absorbovať prirodzenými alebo umelými prostriedkami.
V roku 2005 zaviedla EÚ systém obchodovania s emisiami, alebo ETS s cieľom znížiť škodlivé emisie skleníkových plynov. Únia v rámci tohto systému zaviedla limity na celkové množstvo skleníkových plynov, ktoré môžu vypúšťať jednotlivé odvetvia. Hlavní producenti emisií tak musia nakupovať kvóty na každú tonu oxidu uhličitého (CO2), ktorú vypustia. To má motivovať firmy k znižovaniu emisií.
Cena emisných kvót zostávala dlho pod úrovňou 25 eur za tonu, no pred dvoma rokmi sa prudko zvýšila. Minulý rok sa pohybovala okolo 90 eur/tona až do utorka (21. 2.), keď prvýkrát prekonala hranicu 100 eur za tonu. "Nikto si nemyslel, že by bolo pravdepodobné alebo uskutočniteľné, že stúpne na takú úroveň a v takom krátkom čase," povedal Michael Pahle, šéf skupiny pre energetickú politiku v Postupimskom inštitúte pre výskum klimatických vplyvov.
Vlády a zákonodarcovia v EÚ schválili v decembri dohodu o znížení počtu emisných kvót na európskom trhu rýchlejšie, ako sa pôvodne plánovalo, a o ich úplnom zrušení do roku 2038.
Európska komisia najnovšie chce, aby európsky priemysel znížil svoje emisie do roku 2030 o 62 % v porovnaní s úrovňou z roku 2005, namiesto o 43 % podľa predchádzajúcich pravidiel. To zvyšuje tlak na masívne rozšírenie výroby obnoviteľnej energie v EÚ, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu.
Energetické spoločnosti a ťažký priemysel, ktoré v súčasnosti musia nakupovať kvóty, pravdepodobne prenesú časť nákladov na spotrebiteľov. To pocítia najmä krajiny ako je Poľsko, kde sa výroba elektriny vo veľkej miere spolieha na uhlie, povedal Pahle.
V strednodobom horizonte sa očakáva, že cena emisných kvót bude ešte rásť, a to na 125 až 160 eur za tonu do roku 2030, povedal.
Aj podľa Juliette de Grandpré, expertky z berlínskeho think-tanku NewClimate, nedávny nárast ukázal, že ak nedôjde k náhlemu poklesu ekonomiky, cena emisií skleníkových plynov v Európe bude len stúpať.
"Bude sa ďalej zvyšovať len preto, lebo v roku 2038 už nebudú žiadne kvóty. To je už len o 15 rokov," dodala.
EÚ si dala za cieľ stať sa do roku 2050 uhlíkovo neutrálnou. To znamená, že bude vypúšťať len toľko oxidu uhličitého, koľko je možné opäť absorbovať prirodzenými alebo umelými prostriedkami.
V roku 2005 zaviedla EÚ systém obchodovania s emisiami, alebo ETS s cieľom znížiť škodlivé emisie skleníkových plynov. Únia v rámci tohto systému zaviedla limity na celkové množstvo skleníkových plynov, ktoré môžu vypúšťať jednotlivé odvetvia. Hlavní producenti emisií tak musia nakupovať kvóty na každú tonu oxidu uhličitého (CO2), ktorú vypustia. To má motivovať firmy k znižovaniu emisií.
Cena emisných kvót zostávala dlho pod úrovňou 25 eur za tonu, no pred dvoma rokmi sa prudko zvýšila. Minulý rok sa pohybovala okolo 90 eur/tona až do utorka (21. 2.), keď prvýkrát prekonala hranicu 100 eur za tonu. "Nikto si nemyslel, že by bolo pravdepodobné alebo uskutočniteľné, že stúpne na takú úroveň a v takom krátkom čase," povedal Michael Pahle, šéf skupiny pre energetickú politiku v Postupimskom inštitúte pre výskum klimatických vplyvov.
Vlády a zákonodarcovia v EÚ schválili v decembri dohodu o znížení počtu emisných kvót na európskom trhu rýchlejšie, ako sa pôvodne plánovalo, a o ich úplnom zrušení do roku 2038.
Európska komisia najnovšie chce, aby európsky priemysel znížil svoje emisie do roku 2030 o 62 % v porovnaní s úrovňou z roku 2005, namiesto o 43 % podľa predchádzajúcich pravidiel. To zvyšuje tlak na masívne rozšírenie výroby obnoviteľnej energie v EÚ, najmä po ruskej invázii na Ukrajinu.
Energetické spoločnosti a ťažký priemysel, ktoré v súčasnosti musia nakupovať kvóty, pravdepodobne prenesú časť nákladov na spotrebiteľov. To pocítia najmä krajiny ako je Poľsko, kde sa výroba elektriny vo veľkej miere spolieha na uhlie, povedal Pahle.
V strednodobom horizonte sa očakáva, že cena emisných kvót bude ešte rásť, a to na 125 až 160 eur za tonu do roku 2030, povedal.
Aj podľa Juliette de Grandpré, expertky z berlínskeho think-tanku NewClimate, nedávny nárast ukázal, že ak nedôjde k náhlemu poklesu ekonomiky, cena emisií skleníkových plynov v Európe bude len stúpať.
"Bude sa ďalej zvyšovať len preto, lebo v roku 2038 už nebudú žiadne kvóty. To je už len o 15 rokov," dodala.
