Na archívnej leteckej snímke z 23. júla 1998 je oceľovo-betónový plášť na 4. reaktore Černobyľskej atómovej elektrárne (na snímke vpravo od komína). Jediný doteraz činný reaktor elektrárne vo štvrtok 14. decembra 2000 definitívne uzavreli.Foto: TASR/AP
Atómovú elektráreň v Černobyle uviedli do prevádzky pred 35 rokmi - 27. septembra 1977 spustením prvého reaktora.
Bratislava 27. septembra (TASR) - Černobyľskú atómovú elektráreň V. I. Lenina (ČAES - Černobyľskaja atomnaja eletrostancija) uviedli do prevádzky pred 35 rokmi 27. septembra 1977.
Elektráreň, ktorá sa v roku 1986 stala dejiskom najvážnejšej ekologickej katastrofy v dejinách ľudstva, bola najväčšou v bývalom Zväze sovietskych socialistických republík (ZSSR) a prvou svojho druhu na Ukrajine.
Historické mesto Černobyľ sa prvý raz písomne spomína v roku 1193. Bolo založené neďaleko sútoku riek Pripiať a Dneper a svoje meno dostalo podľa čiernych stoniek paliny obyčajnej (po ukrajinsky čornobyľ), ktorá sa v tejto oblasti hojne vyskytovala.
V priebehu svojej pohnutej histórie patrilo mesto Litovčanom, Poliakom, Ukrajincom, Nemcom a v čase výstavby elektrárne Sovietom. Od slovenských hraníc je Černobyľ vzdialený 566 kilometrov vzdušnou čiarou.
Letecký pohľad z roku 1986 na explóziou a následným požiarom zničený reaktor č. 4 v ukrajinskej jadrovej elektrárni v Černobyle.Foto: TASR/AP
Rada Ministrov ZSSR rozhodla o výstavbe Černobyľskej atómovej elektrárne V. I. Lenina (ČAES) v roku 1966. Bola to v poradí tretia a najväčšia jadrová elektráreň v ZSSR, osadená 12 blokmi reaktorov typu RBMK, každým s výkonom 1 GW.
Vzorové mesto Pripjať
Nové energetické zariadenie stálo 12 kilometrov od Černobyľu a súčasťou projektu bolo aj nové samostatné mesto pre zamestnancov tohto kolosu, takzvaný Atomograd.
Rozbujnená vegetácia v opustenom meste Pripjať, ktoré leží v blízkosti atómovej elektrárne, 18. apríla 2011. Foto: TASR/Pavol DemešV roku 1970 sa pri budúcej elektrárni začalo stavať mestečko pre energetikov, ktoré dostalo meno po rieke Pripiať. Keďže jadrová energetika bola v tom čase v ZSSR prestížnou záležitosťou, Pripiať vybudovali ako vzorové mesto. V časoch najväčšieho rozkvetu v ňom žilo približne 48.000 obyvateľov, ktorí mali k dispozícii slušnú občiansku vybavenosť, okrem iného aj kryté kúpalisko, nemocnicu, divadlo, kino, hudobnú školu, prístavisko lodí, kotvisko jácht a športovú halu.
Samotná výstavba budúcej hlavnej budovy ČAES sa začala v auguste 1972.
Atómovú elektráreň v Černobyle uviedli do prevádzky 27. septembra 1977 spustením prvého reaktora, v roku 1979 dali do prevádzky druhý reaktor, v roku 1981 tretí a v roku 1984 štvrtý. Objekt elektrárne stál priamo na okraji mesta Pripiať, jej celková produkcia dosiahla 29 miliárd kilowatthodín.
26. apríl 1986: Výbuch na štvrtom energobloku
Na archívnej leteckej snímke z apríla 1986 je ukrajinská jadrová elektráreň v Černobyle dva alebo tri dni po tom, čo v jej komplexe došlo k výbuchu, ktorý zapríčinil doteraz najvážnejšiu jadrovú nehodu na svete. Na snímke uprostred je zničený štvrtý reaktor (pred komínom).Foto: TASR/APKrátko po polnoci z 25. na 26. apríla 1986 došlo na štvrtom energobloku k explózii, v dôsledku ktorej bola porušená aktívna zóna reaktora. V prvých dňoch po havárii sa horiaci rádioaktívny mrak dvíhal až do výšky jedného kilometra, neskôr do výšky niekoľko 100 metrov.
Rozptyl rádioaktívnych látok po havárii v Černobyle.Foto: Graf TASRPri havárii sa uvoľnilo žiarenie asi 50 miliónov Curie, čo sa rovná 30 až 40-násobku rádioaktivity bomby zvrhnutej na Hirošimu v roku 1945.
Únik rádioaktívnych prvkov sa definitívne zastavil až v novembri 1986, keď sa poškodený reaktor podarilo úplne "prikryť". V októbri a novembri 1986 boli znovu uvedené do prevádzky prvé dva bloky elektrárne a v decembri o rok neskôr aj tretí blok.
1991: Požiar na druhom energobloku
Na druhom energobloku došlo v roku 1991 k požiaru, po ktorom ho odstavili. Koncom roka 1996 podpísala Ukrajina so štátmi G7 memorandum, na základe ktorého bola zastavená aj prevádzka prvého bloku - kvôli nevyhnutnosti profylaktických opráv. Od decembra 1996 fungoval v Černobyle len tretí reaktor. Po havárii v marci 1999 znížili jeho výkon na 50 percent.
15. december 2000: Ukončenie prevádzky elektrárne
Presne 15. decembra 2000 Ukrajina definitívne ukončila prevádzku rizikovej jadrovej elektrárne Černobyľ. Pokyn na jej odstavenie vydal prostredníctvom televízneho spojenia z Kyjeva osobne ukrajinský prezident Leonid Kučma.
Aktivisti držia transparent počas protijadrového protestu pred budovou ministerstva energetiky a minerálnych zdrojov v JakarteFoto: TASR/APV dôsledku havárie v černobyľskej JE bolo na území bývalého Sovietskeho zväzu rádioaktívne zamorených až 150.000 štvorcových kilometrov. V postihnutých oblastiach Ukrajiny, Bieloruska a Ruska žilo v momente katastrofy 6,95 milióna obyvateľov. Desaťtisíce ľudí ochoreli. Kedysi nedotknuté lesy a poľnohospodárska pôda stále zostávajú kontaminované. Odhaduje sa, že na následky katastrofy zomrelo od 10.000 po viac než 100.000 ľudí.
Černobyľ - najväčšie nešťastie v dejinách jadrovej energetiky
Dostupné materiály uvádzajú, že nad územím Československa preletel černobyľský mrak celkovo trikrát: 30. apríla, 3. - 4. mája a 7. mája 1986. Prvý a tretí prechod zasiahol celé územie Československa, druhý prechod len jeho západnú časť, takže minul stredné a východné Slovensko. Výstavba obrovského oceľového plášťa, ktorý má zakryť pozostatky zničeného černobyľského reaktora, sa začala 26. apríla 2012.
