Bratislava 25. mája (TASR) - Služby slovenských cestovných kancelárií (CK) a cestovných agentúr (CA) v roku 2025 využilo vyše 1,2 milióna osôb. Počet klientov medziročne klesol o 3,6 %. Historicky najúspešnejší bol predchádzajúci rok 2024, keď organizovane cestovalo takmer 1,3 milióna osôb. Posledné dva roky boli pre organizované pobyty cez slovenské kancelárie a agentúry úspešnejšie ako v období pred pandémiou (v rokoch 2018 a 2019). Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Dlhodobo najvýznamnejší podiel na organizovanom cestovnom ruchu tvoria zájazdy a pobyty obyvateľov SR v zahraničí, teda pasívny cestovný ruch. V roku 2025 si tento typ pobytu vybralo 84 % z klientov organizovaných zájazdov. Za hranice Slovenska vycestovalo organizovane viac ako jeden milión osôb. Išlo o druhý najvyšší počet za posledných 25 rokov, vyšší záujem o organizované zájazdy mimo SR bol zaznamenaný len v roku 2024.

Počet slovenských dovolenkárov v zahraničí medziročne klesol o 3,5 %. Oproti hodnotám spred pandémie (v roku 2019) však dosiahol počet vycestovaní do zahraničia viac ako polovičný nárast. Absolútna väčšina Slovákov vycestovaných za hranice SR prostredníctvom CK alebo CA uprednostňovala viacdňové pobyty s prenocovaním.

Zároveň sa zvyšoval záujem o jednodňové až niekoľkodňové poznávacie zájazdy aj organizované športové podujatia. Medziročne pribudli osoby, ktoré využili jednodňové organizované pobyty, no rast nebol taký výrazný ako v roku 2024. Aktuálny podiel jednodňových návštevníkov na zájazdoch zo Slovenska do zahraničia bol 7 %.

V obľúbenosti destinácií pre organizované cestovanie si prvenstvo udržalo Turecko, kam smeroval každý piaty dovolenkár. A to aj napriek medziročnému poklesu slovenských dovolenkárov v tejto krajine o takmer 16 % na 226.000 osôb. Na druhú priečku najobľúbenejších destinácií sa vlani dostal Egypt s počtom návštevníkov takmer 124.000, návštevníci pribudli medziročne a aj oproti roku 2019. K ďalším obľúbeným destináciám patrili Grécko, Taliansko, Tunisko či Cyprus.

Z tradičných destinácií evidovali najvýraznejšie oslabenie cestovania prostredníctvom CK medziročne Česko (- 16 %) a Chorvátsko (- 10 %), oproti roku 2019 to boli Bulharsko (- 53 %) a tiež Chorvátsko (- 47 %).

Na Slovensko pricestovalo v roku 2025 prostredníctvom slovenskej CK alebo CA 127.000 návštevníkov z cudziny. Aktívny cestovný ruch tak zaznamenal prepad počtu osôb, a to medziročne o 3 %, resp. v porovnaní s rokom 2019 pred pandémiou až o 62 %. Zahraniční klienti slovenských CK preferovali jednodňové výlety bez prenocovania, tvorili až 91 % všetkých pricestovaní. Najviac osôb pricestovalo z Rakúska (49.000), Spojených štátov amerických (30.000) a Nemecka (14.000). Tieto tri krajiny predstavovali viac ako 73 % všetkých pricestovaných osôb.

Slováci uprednostňujú cestovanie po Slovensku mimo organizovaných zájazdov CK, v rámci SR cestujú teda radšej individuálne. Tento trend sa potvrdil aj vlani, počet klientov organizovaného cestovného ruchu v rámci domáceho turizmu klesol oproti minulému roku o 6 % na takmer 77.000 osôb. Domáci hostia ubytovaní v tuzemsku síce zaznamenali útlm, počet jednodňových návštevníkov však výrazne vzrástol, medziročne takmer o pätinu.

Tržby v organizovanom cestovnom ruchu prevýšili čísla spred pandémie

Celkové tržby subjektov poskytujúcich služby organizovaného cestovného ruchu (CR) sa medziročne zvýšili o 4 % na bezmála 1,1 miliardy eur. Oproti roku 2019 to bol 46-percentný nárast. Viac ako 94 % tržieb pochádzalo z pasívneho CR, teda z organizovaných vycestovaní občanov SR do zahraničia. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.

Z troch zložiek cestovného ruchu - aktívny, pasívny a domáci - vyprodukoval najdynamickejší medziročný nárast tržieb domáci CR s hodnotou 37 miliónov eur (+15 %), mierny nárast evidoval tiež pasívny CR s tržbami 1 miliarda eur (+4 %). Tržby z aktívneho, teda príjazdového CR vo výške 26 miliónov eur zaznamenali medziročný pokles takmer o 13 %. Tento typ CR ako jediný zaznamenal nižšie tržby aj oproti roku 2019 o necelých 10 %.

Z regionálneho hľadiska presiahli nadpolovičný podiel z celkových tržieb jednotlivých zložiek CR subjekty sídliace v Bratislavskom kraji z výjazdového, teda pasívneho CR (82 %), aj z príjazdového (aktívneho) CR (68 %). Pri domácom CR boli tržby v rámci krajov SR rovnomernejšie rozdelené, no najvyššie boli rovnako v Bratislavskom kraji (33 %).