Bratislava 2. augusta (TASR) - Firmy a inštitúcie mali do piatka (31. 7.) zaviesť štruktúru odmeňovania, ktorá zabezpečuje dodržiavanie práva zamestnancov na rovnakú odmenu za rovnakú prácu alebo za prácu rovnakej hodnoty. Kontrolovať túto povinnosť budú inšpektoráty práce, no jej porušenie nemusí nutne skončiť pokutou, uviedol pre TASR Národný inšpektorát práce (NIP).

Podľa zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce oprávnený uložiť zamestnávateľovi za porušenie povinností pokutu až do 100.000 eur. „Inšpektorát práce je pri ukladaní pokuty povinný zohľadňovať jej preventívne pôsobenie. V zmysle tejto svojej povinnosti, s prihliadnutím na závažnosť zisteného porušenia povinnosti zamestnávateľa a závažnosť jej následkov, môže inšpektorát práce od uloženia pokuty upustiť,“ uviedla hovorkyňa NIP Linda Babušík Adamčíková.

I keď zamestnávatelia vo väčšine prípadov štruktúru odmeňovania stihli zaviesť, považujú ju za zbytočnú administratívnu záťaž. Podľa generálneho sekretára Republikovej únie zamestnávateľov (RÚZ) Martina Hoštáka slovenská legislatíva už aj doteraz zakazovala diskrimináciu v odmeňovaní a garantovala rovnakú mzdu za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty. „Preto nový zákon vnímame ako duplicitný - neprináša nové práva zamestnancom, ale nové povinnosti zamestnávateľom,“ zdôraznil.

Najväčšou prekážkou bolo podľa neho zavádzanie nových interných procesov, dokumentácie a reportingu, často aj vo firmách, ktoré majú transparentné systémy odmeňovania zavedené už dlhé roky. Zamestnávatelia museli investovať čas, personálne kapacity aj finančné prostriedky do plnenia ďalšej administratívnej povinnosti namiesto toho, aby sa venovali rozvoju podnikania.

Slovenský živnostenský zväz tiež upozornil, že každá nová administratívna povinnosť predstavuje pre malé podniky a živnostníkov ďalšiu záťaž. „Väčšina živnostníkov zamestnáva len malý počet pracovníkov alebo nemá zamestnancov vôbec. V takýchto firmách je odmeňovanie spravidla individuálne a vychádza z kvalifikácie, pracovných skúseností, rozsahu zodpovednosti či výkonu zamestnanca. Zavádzanie nových štruktúr odmeňovania preto pre mnohých znamená predovšetkým potrebu oboznámiť sa s novými pravidlami a pripraviť internú dokumentáciu, čo si vyžaduje čas aj finančné náklady,“ priblížila Martina Bödöková zo SŽZ.

Za najväčšie prekážky zväz považuje nedostatok praktických usmernení, nejasnosti pri aplikácii nových pravidiel a obavy z možných sankcií pri ich nesprávnom výklade. Menší zamestnávatelia často nemajú vlastné personálne ani právne oddelenia a sú odkázaní na externých odborníkov. „Transparentnosť odmeňovania môže prispieť k vyššej dôvere zamestnancov, nesmie však viesť k obmedzeniu možnosti zamestnávateľov spravodlivo odmeňovať pracovný výkon, odborné schopnosti. Odmeňovanie by malo naďalej motivovať zamestnancov k vyššiemu výkonu a profesijnému rastu,“ dodali živnostníci.