Brusel/Luxemburg 23. mája (TASR) - Zaraďovanie na čierny zoznam sa nevyužíva účinne tak, aby sa zabránilo vyplateniu finančných prostriedkov Európskej únie (EÚ) jednotlivcom, podnikom alebo verejným organizáciám, ktoré sú zapojené do nezákonnej činnosti, ako sú podvody a korupcia. Vyplýva to z pondelňajšej správy Európskeho dvora audítorov (EDA).

Podľa audítorov Európska komisia (EK) zaradila na čierny zoznam len málo mien a dôvodom sú nedostatky v mechanizmoch na identifikáciu tých, ktorí by nemali mať možnosť žiadať o finančné prostriedky EÚ. Napriek tomu, že väčšinu výdavkov EÚ čerpajú členské štáty, nevyžaduje sa od nich, aby si zriadili systémy čiernych zoznamov a k ochrane finančných záujmov EÚ pristupujú rôzne.

Zaradenie na čierny zoznam je kľúčovým nástrojom, ktorý používajú vlády a medzinárodné organizácie na ochranu svojich financií. Od roku 2016 EK prevádzkuje systém včasného odhaľovania rizika a vylúčenia (EDES), jediný systém na úrovni EÚ, v ktorom sa označujú rizikové protistrany na vedomie osobám zodpovedným za povoľovanie výdavkov. Systém EDES sa neuplatňuje v oblastiach, ako je poľnohospodárstvo a súdržnosť, ktoré spoločne riadia eurokomisia a členské štáty a tvoria podstatnú časť výdavkov EÚ.

"Čierny zoznam zabezpečuje, aby sa financie EÚ nedostali do nesprávnych rúk. Nepoužíva sa však účinne: pri vylučovaní subjektov uplatňujeme na úrovni EÚ a členských štátov zmes rôznych prístupov," upozornila členka EDA zodpovedná za audit Helga Bergerová. Uviedla tiež, že niekedy príslušné údaje buď nie sú k dispozícii, alebo sa nepoužívajú na zostavenie čierneho zoznamu EÚ.

Audítori zistili, že systém EDES má spoľahlivé postupy rozhodovania a vzťahuje sa na širokú škálu situácií, v ktorých by protistrany mali byť zaradené na čierny zoznam. Avšak zo 448 protistrán zaradených na čierny zoznam do konca roka 2020 sa tam všetky okrem 18 ocitli z dôvodu konkurzného konania a len dva subjekty z dôvodu podvodu a korupcie.

Podľa EDA dôvodom nízkej miery zaraďovania subjektov na čierny zoznam sú nedostatky v mechanizmoch na identifikovanie protistrán. Nedostatkom je aj skutočnosť, že zodpovednosť za vylučovanie subjektov je v rámci EK rozdrobená. Útvary eurokomisie čelia právnym a technickým problémom pri snahách získať prístup k údajom členských štátov, ako sú obchodné registre alebo registre trestov - na úrovni EÚ takéto registre ani záznamy neexistujú.

No aj v prípadoch, keď na úrovni EÚ sú k dispozícii relevantné údaje, napríklad o vyšetrovaniach podvodov, nie vždy sa využívajú alebo nie vždy sú použiteľné. Komisia sa príliš spolieha na tvrdenia osôb a subjektov, ktoré žiadajú o granty alebo ponúkajú služby - ich tvrdenie akceptuje bez toho, aby ho overila.

V oblastiach, podliehajúcich zdieľanému riadeniu s členskými štátmi, sa podľa audítorov uplatňuje spleť rôznych právnych povinností, čo nie je účinný základ pre využívanie čierneho zoznamu s cieľom ochrany rozpočtu EÚ.

Na úrovni EÚ neexistuje mechanizmus vylúčenia a nejednotné postupy v členských štátoch vedú k tomu, že s protistranami v podobných situáciách sa môže zaobchádzať rozdielne.

Audítori preto odporučili rozšíriť systém EDES aj na finančné prostriedky spravované členskými štátmi a rozšíriť okruh protistrán, ktoré bude možné vylúčiť, o pridružené subjekty a skutočných vlastníkov príjmu.

Podľa práva EÚ musí EK, jej partneri a orgány členských štátov chrániť rozpočet EÚ pred podvodmi a nezrovnalosťami. Čierny zoznam pomáha organizáciám vyhnúť sa uzatváraniu finančných dohôd s nedôveryhodnými protistranami, ktoré sa uchádzajú o granty alebo zákazky. Komisia riadi štvrtinu výdavkov EÚ sama alebo s partnermi ako Európska investičná banka a zvyšné tri štvrtiny spolu s členskými štátmi.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)