Astana 21. júla (TASR) - Prechod sveta na obnoviteľnú energiu vrátane elektrických áut si vyžaduje obrovské množstvo niklu, medi, lítia a ďalších tzv. kritických minerálov. A Kazachstan ich má veľa. Susedná Čína, najväčší výrobca elektrických vozidiel a batérií, už roky pracuje na zabezpečení dodávok týchto surovín. TASR o tom informuje na základe správy portálu New York Times.

Kazachstan, bývalá sovietska republika, udržiava úzke obchodné väzby s Ruskom, ale Čína je oveľa väčším odberateľom jeho kritických nerastov pre svoje továrne, ktoré chrlia elektrické vozidlá, batérie a solárne panely.

Kenges Rakišev, jeden z najbohatších mužov v Kazachstane, investuje desiatky miliónov dolárov do ťažby týchto nerastov. "Všetko ide do Číny," povedal Rakišev.

Kazachstan tvrdí, že sa obracia aj na firmy zo Západu a nemá favorita, pokiaľ ide o investorov do ťažby.

V predchádzajúcich rokoch Kazachstan podpísal dohody o spolupráci v oblasti kritických nerastov s Európskou úniou (EÚ) a Britániou. Aj USA tento rok viedli prvé rokovania s Kazachstanom a ďalšími krajinami Strednej Ázie.

No podľa Rakiševova Západ zaostáva, pokiaľ ide o kritické nerasty. Čína totiž začala pracovať na zabezpečení dodávok lítia, kobaltu a grafitu už pred desiatkami rokov. "Musíte mať trpezlivosť ako Čína," povedal. "Uvažuje strategicky."

Nie sú to len kritické nerasty, ktoré Čína chce od Kazachstanu. Peking investoval miliardy dolárov, z veľkej časti ako súčasť svojej zahraničnej politiky Novej hodvábnej cesty, do modernizácie kazašských železníc a ďalšej infraštruktúry s cieľom vytvoriť jednoduchšie obchodné trasy.

Počas návštevy Kazachstanu tento mesiac čínsky prezident Si Ťin-pching povedal, že obe krajiny sa dohodli na zdvojnásobení bilaterálneho obchodu a podpore rastu a spolupráce v oblastiach, ako sú dôležité nerasty.

Za tri desaťročia od získania nezávislosti po páde Sovietskeho zväzu si Kazachstan vybudoval ekonomiku, ktorá je závislá od jeho prírodných zdrojov. Prostredníctvom štátnych ťažobných firiem je Kazachstan popredným dodávateľom nielen ropy a uránu, ale aj chrómu, zlata a medi.

Globálne ťažobné spoločnosti sa roky vyhýbali investovaniu v krajine, pretože sa im to zdalo riskantné vzhľadom na byrokraciu, nedostatočnú transparentnosť a korupciu.

Kazachstan si uvedomil, že má problém a v roku 2018 zmenil pravidlá v prípade ťažby, pričom ako vzor použil investične priaznivé predpisy Austrálie, banského giganta.

Zahraniční investori sa však do krajiny nehrnuli. Najprv ich zastavila pandémia ochorenia COVID -19. Potom v Kazachstane prepukli v roku 2022 násilné protesty po náhlom zvýšení cien plynu. Nepokoje boli potlačené s pomocou ruských síl. Prezident Kasym-Žomart Tokajev sa po upokojení situácie zaviazal zvýšiť privatizáciu podnikov, bojovať proti korupcii a obmedziť úlohu monopolov a oligopolov.

Záujem Západu o ťažbu v Kazachstane naberá na obrátkach. Počet prieskumných licencií v Kazachstane sa v tomto roku takmer zdvojnásobil. Ale Čína si stále drží veľký náskok.