Peking 10. januára (TASR) - Čínske priame zahraničné investície vo svete vlani medziročne vzrástli o 40 % na 180 miliárd eur. Nemecko z nich získalo 11 miliárd eur a z Európskej únie sa stalo pre čínskych investorov najpríťažlivejšie.

Podľa údajov berlínskeho ústavu Merics zameraného na Čínu a Rhodium Gruppe je potom z Únie na druhom mieste Veľká Británia. Po prvý raz sa však stalo, že z Číny zakotvilo v Nemecku viac kapitálu než opačne.

Číňanov najviac zaujímajú najpoprednejšie technológie a high-tech výrobné kapacity. Ich skupovanie alebo prenikanie do nich však začína narážať na silnejúci odpor politických kruhov.

Európania investujú v Číne opatrnejšie. Už štvrtý rok po sebe vlani neprekročili osem miliárd eur.

Pokles európskych priamych zahraničných investícií v Číne súvisí so znižovaním tempa rastu druhej najsilnejšej ekonomiky sveta, poklesom miery zisku z podnikania a pretrvávajúcich prekážok pre zahraničných investorov v krajine.

Vlani čínske firmy investovali v Európe 35 miliárd eur. Suma vzrástla medziročne o 77 %.

Štúdia ústavu Merics a skupiny Rhodium odhaduje, že prírastok objemu čínskych investícií v Európe nebude tento rok taký výrazný ako v roku 2016. Čínske úrady sprísnili kontrolu vývozu kapitálu. Jeho odliv totiž vyvolal nervozitu Pekingu. Aj v Nemecku a niektorých ďalších európskych krajinách skupovanie popredných firiem podnietilo obrannú reakciu politických špičiek.

Spolitizovanie a možné sprísnenie pravidiel pre zahraničné investície v Európe vytvorí potenciálne prekážky pre ďalšiu čínsku expanziu v Európe. Ako bude starý kontinent reagovať na investície z Číny, to z pohľadu autorov štúdie závisí v prvom rade od reformných krokov Pekingu. „Iba keď Čína posilní úlohu voľnej súťaže a vytvorí rovnaké podmienky pre zahraničné podniky doma, sa čínske investície v Európe budú môcť posudzovať pre všetky strany ako prínosné," uvádza sa v nej.

Čínska ekonomika minulý rok vzrástla približne o 6,7 %

Tempo rastu čínskej ekonomiky dosiahlo minulý rok približne 6,7 %. Vyhlásil to dnes na brífingu Sü Šao-š' šéf čínskej štátnej plánovacej a reformnej komisie NDRC.

Domáca spotreba sa pritom vlani podieľala 71 % na raste hrubého domáceho produktu (HDP) Číny v roku 2016, povedal Sü na brífingu.

Čínska vláda si dala za cieľ zabezpečiť v roku 2016 expanziu druhej najväčšej svetovej ekonomiky v rozmedzí 6,5-7 %. V 3. štvrťroku 2016 sa HDP Číny zvýšil o 6,7 % a viaceré ukazovatele signalizujú, že vláde sa podarí splniť svoj cieľ.

Vláda v Pekingu sa vlani svojimi výdavkami snažila podporiť hospodársky rast. Prispeli k nemu aj domácnosti, ktorým banky poskytli rekordný objem úverov. To však na druhej strane viedlo k prudkému zvýšeniu zadlženosti.

Čínske štátne informačné stredisko (SIC) minulý týždeň predpovedalo, že ekonomika krajiny tento rok spomalí a expanduje približne o 6,5 %.

Čínska inflácia sa v decembri spomalila na 2,1 %

Čínska inflácia sa v decembri spomalila. Dôvodom bola vyššia báza pre porovnanie v rovnakom mesiaci rok predtým a slabšie zdražovanie potravín. Naopak, tempo rastu veľkoobchodných cien bolo na konci vlaňajška najrýchlejšie za vyše 5 rokov.

Index spotrebiteľských cien v decembri medziročne stúpol o 2,1 % po 2,3-% zvýšení v novembri, uviedol čínsky štatistický úrad. Ekonómovia počítali s poklesom medziročnej miery inflácie len na 2,2 %.

Ceny potravín vzrástli o 2,4 % po 4-% zvýšení v novembri. Tempo rastu nepotravinových tovarov sa zrýchlilo na 2 % z 1,8 %.

Foto: TASR/AP

V medzimesačnom porovnaní spotrebiteľské ceny stúpli o 0,2 %. To bol ich druhý nárast po sebe.

Za celý rok 2016 sa čínske spotrebiteľské ceny zvýšili o 2 %, čo výrazne zaostalo za vládnym inflačným cieľom 3 %.

Separátna správa štatistického úradu ukázala, že ceny výrobcov v decembri medziročne vyskočili o 5,5 % po 3,3-% náraste v predchádzajúcom mesiaci, pričom ekonómovia počítali so zvýšením len o 4,6 %. Medzimesačne ceny výrobcov stúpli o 1,6 % po 1,5-% v novembri.

Ekonómovia počítajú v januári so zrýchlením rastu spotrebiteľských aj výrobných cien, pričom tempo rastu spotrebiteľských cien by sa mohlo dostať na najvyššiu úroveň od roku 2013. Motorom zrýchlenia inflácie však bude predovšetkým pohyb cien komodít a zrejme nebude mať dlhšie trvanie.

Predaj áut v Číne sa vlani zvýšil takmer o 16 %

Čínsky automobilový trh vlani prudko expandoval. Jednou z hlavných príčin boli aj daňové stimuly na kúpu áut s malými motormi.

V decembri predaj na čínskom trhu medziročne vyskočil o 17,1 % na 2,76 milióna vozidiel, uviedol čínsky zväz výrobcov osobných áut PCA.

Foto: TASR/AP

Celkovo sa v roku 2016 v Číne predalo 23,9 milióna vozidiel, čo bolo o 15,9 % viac ako v roku 2015, keď odbyt stúpol o 8,5 %. Vlaňajší nárast predaja bol najprudší od roku 2013, kedy sa Čína stala prvou krajinou, kde sa za rok predalo 20 miliónov áut.

Motorom vlaňajšieho predaja bolo aj zníženie dane z pridanej hodnoty (DPH) na kúpu áut s malým objemom. Vláda týmto spôsobom stimulovala oslabujúci sa automobilový trh a podporila odbyt.