Frankfurt nad Mohanom 29. apríla (TASR) - Globálna obchodná vojna by mohla znížiť hospodársky rast aj infláciu v eurozóne a mohla by mať „jednoznačne recesívny vplyv“ na zúčastnené krajiny. Povedal to v utorok Piero Cipollone, člen Výkonnej rady Európskej centrálnej banky (ECB). TASR o tom informuje na základe správy Reuters.

Cipolloneho vyjadrenia posilnili argumenty pre ďalšie zníženie úrokových sadzieb ECB v júni. Varoval zároveň pred rizikami väčšej fragmentácie sveta, ako sú prekážky v toku kapitálu a dokonca aj možné narušenie postavenia amerického dolára ako bezpečnej meny vo svete.

„Nedávny nárast neistoty v obchodnej politike by mohol znížiť investície podnikov v eurozóne o 1,1 % v prvom roku a rast reálneho hrubého domáceho produktu (HDP) o približne 0,2 percentuálneho bodu v rokoch 2025 - 2026,“ povedal. Hoci vplyv obchodnej vojny na infláciu nie je taký jasný, v krátkodobom až strednodobom horizonte sa môže v prípade eurozóny ukázať ako dezinflačný, dodal Cipollone.

Objasnil tiež hlbšie dôsledky prechodu zo sveta ovládaného Spojenými štátmi a dolárom na svet, ktorý je fragmentovaný do ekonomických blokov. „Ak sa prejavia dlhodobé dôsledky vyšších ciel, najmä vo forme vyššej inflácie, pomalšieho rastu a vyššieho dlhu USA, mohlo by to podkopať dôveru v dominantnú úlohu amerického dolára v medzinárodnom obchode a financiách,“ povedal.

Cipollone dodal, že centrálne banky sa musia pripraviť na „náhle zastavenie kapitálových tokov, prerušenia platieb a výkyvy na menových trhoch, čo si vyžaduje robustné plánovanie pre prípad nepredvídaných udalostí a rámce krízového riadenia, zatiaľ čo hlavné ekonomiky by mali hľadať alternatívy k protekcionizmu“.

Krajiny skupiny G20 (20 najväčších ekonomík sveta), ktoré sa zaviazali k zachovaniu otvoreného obchodu, by mohli zvolať medzinárodnú obchodnú konferenciu, aby sa vyhli politikám „ožobračovania svojho suseda“ a namiesto toho podporili globálnu ekonomiku v tomto období neistoty a prispeli k zníženiu globálnych nerovnováh, dodal.