Bratislava 9. júla (TASR) - Pri úspešnej legalizácii tzv. čiernych stavieb je úplným základom preukázanie vlastníctva k pozemku. To sa nedá obísť žiadnym čestným vyhlásením ani ústnou dohodou so susedom. Upozornili na to odborníci v najnovšej epizóde podcastu Slovenskej komory stavebných inžinierov Z komory načierno.

Autorizovaný stavebný inžinier Vladimír Štvrtecký odporučil začať hneď na začiatku odbornou konzultáciou a vyhotovením geometrického plánu. „Práve ten totiž slúži ako presná mapa reality. Z geometrického plánu je zrejmé a jasné, kde presne stavba stojí. Často totiž odhalí, že stavba jemne zasahuje na cudzí pozemok alebo stojí presne na hranici parciel,“ vysvetlil odborník.

Aj takéto situácie, ktoré laikovi pripadajú ako neriešiteľný problém, sa dajú v úzkej spolupráci s odborníkmi vyriešiť, majetkovoprávne usporiadať. Inžinieri za majiteľov nehnuteľnosti navyše preveria aj súlad s územným plánom mesta či obce, prekontrolujú ochranné pásma inžinierskych sietí a kompletne pripravia potrebnú projektovú dokumentáciu, čím im ušetria množstvo času a behania po úradoch.

Nová stavebná legislatíva priniesla do stavebného poriadku jasné pravidlá a pevné mantinely, pre majiteľov starších neoficiálnych stavieb vytvorila časovo ohraničenú príležitosť.

Stavby postavené pred októbrom 1976 sú považované za legálne automaticky na základe generálnej amnestie. Pri objektoch postavených do konca roku 1989 stačí preukázať vlastníctvo pozemku a ich nepretržité užívanie.

Pre najväčšiu skupinu objektov, ktoré vznikli od roku 1990 do 31. marca 2025, teda do účinnosti nového stavebného zákona (od 1. apríla 2025), štát poskytol viac než veľkorysý čas. Žiadosti o dodatočné povolenie stavby možno podávať do 31. marca 2029.

Osobitný režim sa vzťahuje na stavby v priestorovo separovanej lokalite, ktorá vytvára koncentrovanú a generačne reprodukovanú chudobu. Tieto stavby môžu byť predmetom preskúmania spôsobilosti na užívanie iba v prípade, ak boli zhotovené a užívané do 31. marca 2024.

„Kľúčová pri dodatočnej legalizácii je úloha autorizovaného stavebného inžiniera, ktorý už na úplnom začiatku preverí všetky podmienky, či je legalizácia vôbec realizovateľná,“ uviedol generálny riaditeľ sekcie výstavby a vyvlastňovania Úradu pre územné plánovanie a výstavbu SR Roman Skorka.

Stavebník môže v prvom kroku požiadať o územnoplánovaciu informáciu, z ktorej sa dozvie, aká funkcia je v danej lokalite prípustná a či je stavba v súlade so záväznými regulatívmi funkčného využívania územia podľa záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie, čo je základný predpoklad pre ďalší postup.

Ak je funkcia pozemku v súlade so stavbou, proces môže pokračovať vypracovaním projektovej dokumentácie od autorizovaného projektanta, ktorá musí presne zodpovedať aktuálnym technickým a legislatívnym požiadavkám. Potrebné je preveriť aj druh pôdy, doložiť technické dokumenty a preukázať bezpečnosť stavby, pretože úrad posudzuje nielen právny stav, ale aj technickú spôsobilosť objektu.

Ak úrad zistí nedostatky, konanie preruší a nariadi ich odstránenie, čo môže proces natiahnuť, preto je dôležité pripraviť všetky podklady dôkladne hneď na začiatku, aby sa predišlo zbytočným prieťahom. Stavbu však nie je možné zlegalizovať v prípade, keď sa začala stavať po 1. apríli 2025, teda od účinnosti nového stavebného zákona.

Odborníci ubezpečili, že sa netreba báť žiadnych buldozérov ani búrania. „Úlohou stavebných inžinierov nie je hľadať dôvody, prečo to nejde, ale, naopak, podať pomocnú ruku, urobiť celý postup jasným, zrozumiteľným a doklepnúť chýbajúce papiere do úspešného konca,“ ubezpečil Štvrtecký.

Ani esteticky pôsobiaca stavba nemusí byť podľa Skorku v súlade s predpismi. „Mnohí majitelia drobných stavieb ani len netušia, že ich nehnuteľnosť nespĺňa zákonné požiadavky, pretože roky ju užívajú takpovediac bez problémov a nič nenasvedčuje tomu, že by mohla byť nelegálna,“ dodal. O legálnosti stavieb totiž rozhodujú výlučne povolenia, súhlasy a dokumenty vydané príslušným stavebným úradom.