Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Celý región strednej a východnej Európy zasahujú rastúce náklady na energie a ostrá čínska konkurencia, čo najviac pociťujú kovospracujúci, chemický a automobilový sektor.
Autor TASR
Bratislava 28. septembra (TASR) - Slovenský maloobchod čelí tlaku fiškálnej konsolidácie a klesajúcim výdavkom domácností, pričom slabšiu spotrebu nateraz kompenzuje najmä rekordný vývoz automobilového priemyslu. Celý región strednej a východnej Európy zasahujú rastúce náklady na energie a ostrá čínska konkurencia, čo najviac pociťujú kovospracujúci, chemický a automobilový sektor. Vyplýva to z odvetvovej mapy Coface CEE Sectorial Heatmap 2026.
Na Slovensku čelí v súčasnosti podľa štúdie najväčším výzvam najmä maloobchodný sektor, ktorý pociťuje vplyvy konsolidácie. „Maloobchod zostáva ohrozený, keďže fiškálna konsolidácia, vyššie dane, obmedzenia miezd vo verejnom sektore a pretrvávajúca inflácia naďalej negatívne ovplyvňujú výdavky domácností,“ podotkol obchodný riaditeľ spoločnosti Coface pre SR a ČR Marko Lozo.
Slabšiu spotrebu nateraz kompenzuje autopriemysel, ukazujú dáta. „Vývoz vozidiel dosahuje rekordné úrovne. Súčasné modely sa nachádzajú na vrchole svojho životného cyklu a ďalší rast sa očakáva vďaka prideleniu nových modelov do slovenských závodov, rozširovaniu výroby elektromobilov a hybridných vozidiel, ako aj vďaka novému závodu spoločnosti Volvo v Košiciach,“ dodal Lozo. Rast HDP Slovenska by mal v roku 2026 podľa dát dosiahnuť 0,9 % a v roku 2027 sa zrýchliť na 1,6 %.
Medzi jednotlivými krajinami regiónu podľa štúdie pretrvávajú výrazné rozdiely. Kým Poľsko patrí k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám Európskej únie vďaka silnému dopytu a investíciám z fondov EÚ, Rumunsko sa vyrovnáva s recesiou, kde výdavky domácností brzdí fiškálna konsolidácia. Česká ekonomika by mala naďalej ožívať vďaka rastu reálnych miezd a vyššej spotrebe domácností, z čoho profituje najmä maloobchod. Rizikom však zostávajú vyššie ceny palív a neistota na trhu práce. Ohrozeným odvetvím v Česku naďalej zostáva kovopriemysel, ktorý čelí slabej spotrebe, vysokým nákladom na energie a environmentálnym tlakom.
Región strednej a východnej Európy čelí výrazným ekonomickým tlakom spojeným s narušením lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv aj s takzvaným „čínskym šokom 2.0“. Drahšie suroviny a energie podľa štúdie reťazovo zvyšujú výrobné náklady a opätovne tlačia na nárast inflácie. Agresívna expanzia čínskych výrobcov, ktorých dovoz do regiónu vzrástol o takmer 17 %, znižuje marže miestnych producentov a zosilňuje konkurenciu. Najväčšie výzvy tak v súčasnosti zasahujú najmä automobilový, chemický a kovospracujúci priemysel.
Vývoj v maloobchode sa líši, no investície z fondov EÚ (RRF a SAFE) podporujú podľa odborníkov odolnosť stavebníctva, zdravotníctva či digitalizácie. „Rozdiely medzi odvetviami sú v súčasnosti väčšie ako rozdiely medzi krajinami. Budúci úspech bude závisieť menej od celkového hospodárskeho rastu a viac od toho, ako efektívne sa odvetvia prispôsobia meniacim sa nákladovým štruktúram, technologickej transformácii a globálnej konkurencii,“ povedal regionálny ekonóm spoločnosti Coface pre oblasť strednej a východnej Európy Mateusz Dadej.
Na Slovensku čelí v súčasnosti podľa štúdie najväčším výzvam najmä maloobchodný sektor, ktorý pociťuje vplyvy konsolidácie. „Maloobchod zostáva ohrozený, keďže fiškálna konsolidácia, vyššie dane, obmedzenia miezd vo verejnom sektore a pretrvávajúca inflácia naďalej negatívne ovplyvňujú výdavky domácností,“ podotkol obchodný riaditeľ spoločnosti Coface pre SR a ČR Marko Lozo.
Slabšiu spotrebu nateraz kompenzuje autopriemysel, ukazujú dáta. „Vývoz vozidiel dosahuje rekordné úrovne. Súčasné modely sa nachádzajú na vrchole svojho životného cyklu a ďalší rast sa očakáva vďaka prideleniu nových modelov do slovenských závodov, rozširovaniu výroby elektromobilov a hybridných vozidiel, ako aj vďaka novému závodu spoločnosti Volvo v Košiciach,“ dodal Lozo. Rast HDP Slovenska by mal v roku 2026 podľa dát dosiahnuť 0,9 % a v roku 2027 sa zrýchliť na 1,6 %.
Medzi jednotlivými krajinami regiónu podľa štúdie pretrvávajú výrazné rozdiely. Kým Poľsko patrí k najrýchlejšie rastúcim ekonomikám Európskej únie vďaka silnému dopytu a investíciám z fondov EÚ, Rumunsko sa vyrovnáva s recesiou, kde výdavky domácností brzdí fiškálna konsolidácia. Česká ekonomika by mala naďalej ožívať vďaka rastu reálnych miezd a vyššej spotrebe domácností, z čoho profituje najmä maloobchod. Rizikom však zostávajú vyššie ceny palív a neistota na trhu práce. Ohrozeným odvetvím v Česku naďalej zostáva kovopriemysel, ktorý čelí slabej spotrebe, vysokým nákladom na energie a environmentálnym tlakom.
Región strednej a východnej Európy čelí výrazným ekonomickým tlakom spojeným s narušením lodnej dopravy cez Hormuzský prieliv aj s takzvaným „čínskym šokom 2.0“. Drahšie suroviny a energie podľa štúdie reťazovo zvyšujú výrobné náklady a opätovne tlačia na nárast inflácie. Agresívna expanzia čínskych výrobcov, ktorých dovoz do regiónu vzrástol o takmer 17 %, znižuje marže miestnych producentov a zosilňuje konkurenciu. Najväčšie výzvy tak v súčasnosti zasahujú najmä automobilový, chemický a kovospracujúci priemysel.
Vývoj v maloobchode sa líši, no investície z fondov EÚ (RRF a SAFE) podporujú podľa odborníkov odolnosť stavebníctva, zdravotníctva či digitalizácie. „Rozdiely medzi odvetviami sú v súčasnosti väčšie ako rozdiely medzi krajinami. Budúci úspech bude závisieť menej od celkového hospodárskeho rastu a viac od toho, ako efektívne sa odvetvia prispôsobia meniacim sa nákladovým štruktúram, technologickej transformácii a globálnej konkurencii,“ povedal regionálny ekonóm spoločnosti Coface pre oblasť strednej a východnej Európy Mateusz Dadej.
