Dublin 28. júla (TASR) - Dohoda medzi USA a Európskou úniou (EÚ) pomohla síce odvrátiť transatlantickú obchodnú vojnu, ale v Írsku, kde sú kľúčové sektory závislé od amerických nadnárodných spoločností, pretrvávajú obavy. TASR o tom informuje na základe správy AFP.
Vďaka nízkym daniam z príjmu právnických osôb prilákalo Írsko obrovské farmaceutické firmy, ako Pfizer, Eli Lilly a Johnson & Johnson, aj technologických gigantov, ako Apple, Google či Meta, aby si tam umiestnili svoje európske centrály. To pomohlo Írsku zvýšiť príjmy z daní a dosiahnuť rozpočtové prebytky.
Trumpove základné clo vo výške 15 % na vývoz z EÚ však predstavuje záťažový test pre írsky ekonomický model postavený na nízkych daniach a anglicky hovoriacej pracovnej sile. Kedysi jedna z najchudobnejších krajín severozápadnej Európy sa za niekoľko desaťročí zmenila na jednu z najprosperujúcejších. Pozoruhodný obrat, írsky „hospodársky zázrak“, priniesol krajine prezývku „keltský tiger“.
Minulý rok Írsko zvýšilo svoju sadzbu dane z príjmu právnických osôb z 12,5 na 15 % po tlaku Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), ale stále očakáva rozpočtový prebytok vo výške 9,7 miliardy eur za rok 2025.
„Veľkolepá“ transformácia Írska bola úspešná vďaka americkým spoločnostiam, ktoré si tam otvorili európske centrály.
Farmaceutickým firmám sa síce vyhlo prvé kolo Trumpových ciel, ale teraz sa stávajú terčom útokov americkej administratívy a jej snahy vrátiť výrobu liekov na domácu pôdu. Začiatkom mesiaca americký prezident pohrozil clom vo výške 200 % pre tento sektor.
Írsky premiér Micheál Martin vyjadril zmiešané pocity po nedeľňajšej (27. 7.) dohode o clách. Privítal, že sa predišlo vyšším clám, no aj 15-percentná tarifa spôsobí, že transatlantický obchod bude „drahší a náročnejší“.
„Farmaceutický priemysel je v porovnaní s veľkosťou írskej ekonomiky veľmi rozsiahly a približne polovica jeho exportu smeruje do USA,“ uviedol Dan O’Brien, hlavný ekonóm think-tanku IIEA v Dubline.
Toto odvetvie zamestnáva približne 50.000 ľudí a v minulom roku sa podieľalo takmer polovicou na celkovom exporte z Írska, ktorý dosiahol 100 miliárd eur.
„Problém Írska je, že je jedinečne integrované do ekonomiky Spojených štátov,“ povedal O’Brien, podľa ktorého nie je žiadna iná európska krajina tak prepojená s USA.
Veľké farmaceutické spoločnosti, najmä tie americké, majú tiež zaregistrované určité patenty v Írsku, aby znížili svoje daňové zaťaženie, čo následne zvyšuje daňové príjmy Dublinu.
Clá však môžu odradiť americké spoločnosti od zakladania ďalších tovární v Írsku. Okrem toho hrozí, že USA zvýšia clá pre tento sektor po skončení vyšetrovania, či farmaceutický dovoz predstavuje problém pre národnú bezpečnosť.
Americké technologické firmy so sídlom v Dubline, ktoré tiež previedli časť svojich práv duševného vlastníctva do EÚ, nebudú priamo ovplyvnené zavedením ciel na fyzický tovar. Aj tento sektor pritiahol veľké investície a je zdrojom zamestnanosti v Írsku. Prinajmenšom z pohľadu USA sa zdá, že je mimo pôsobnosti ciel. Ale, ak sa Washington rozhodne upraviť svoj daňový režim tak, aby bol menej atraktívny pre zakladanie firiem v krajinách s nízkymi daňami, mohlo by to ovplyvniť írske centrály amerických firiem, upozornil Andrew Kenningham zo spoločnosti Capital Economics.