FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Ministerka vysvetlila, že ak SR berie ruský plyn na základe kontraktu s Gazpromom, cena plynu sa odvíja od ceny na európskej burze, je podobná ako od ostatných dodávateľov.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 14. decembra (TASR) - Ruský plyn v roku 2025 predstavoval pre Slovensko len jednu tretinu celkových dodávok plynu. Uviedla to nedeľnej relácii televízie TA3 V politike ministerka hospodárstva Denisa Saková (Hlas-SD) v diskusii s opozičným poslancom Mariánom Viskupičom (SaS), podpredsedom Výboru Národnej rady SR pre financie a rozpočet.
„Z ruského kontraktu sme mali v priemere iba 33 % do konca októbra od začiatku januára. Až 67 % plynu máme z diverzifikovaných zdrojov, ktoré k nám idú z iných trás a od veľkých svetových hráčov,“ priblížila Saková.
Diverzifikácia je podľa Viskupiča potrebná. „My musíme v tomto pozerať na slovenské záujmy, ale tie slovenské záujmy nie sú ruský plyn a ruská ropa, ktoré objektívne nie sú ani že lacné a už vôbec nie najlacnejšie,“ obhajoval potrebu diverzifikácie Viskupič.
Ministerka vysvetlila, že ak SR berie ruský plyn na základe kontraktu s Gazpromom, cena plynu sa odvíja od ceny na európskej burze, je podobná ako od ostatných dodávateľov. „Gazprom však na seba berie všetky náklady, čo sa týka tranzitu. Ak plyn berieme od iného dodávateľa a využívame tranzitnú trasu, napríklad z Nemecka, Poľska, Talianska alebo z Maďarska, tak tranzitné poplatky platíme sami. Pri ruskom plyne tranzitné poplatky neznášame,“ doplnila.
„My musíme pozerať na to, aby sme skutočne mali možnosť, či plyn či ropu doviesť z čo najväčšieho množstva zdrojov. My nie sme na konci rúry, my sme v strede rúry, my vieme plyn doviezť zo severu, zo západu, z východu, z juhu, proste odkiaľkoľvek,“ podčiarkol poslanec.
Saková informovala, že Slovensko zvažuje podanie žaloby na Európsku komisiu (EK). „Ak to bude žaloba, nebude to žaloba spoločne s Maďarskom, budú to dve rôzne, dve samostatné žaloby. My namietame to, že pri rozhodnutí EK bola porušená zásada subsidiarity,“ podčiarkla. EK podľa nej právomoc rozhodovať si o svojom energetickom mixe zobrala štátom a diktuje im podmienky.
Viskupič kritizoval spôsob poskytovania energopomoci pre domácnosti. Vyjadril zároveň obavu, že Sakovej rezort hospodárstva sa zhromažďovaním informácií o domácnostiach a občanoch zmenil na „ministerstvo informácií“ so všetkými rizikami, najmä voči kybernetickému zneužitiu.
„My, čo máme register odberných miest, my v ňom nezhromažďujeme iné informácie, ako sú informácie o odberných miestach a o spotrebe elektriny a plynu. Všetky ostatné informácie, ktoré systém má k dispozícii, ich automaticky zarátava do výpočtu, po výpočte ich automaticky premaže a všetky tieto informácie aj tento systém sú inštalované na cloude ministerstva vnútra. Tam je schengenský informačný systém, tam sú dokladové agendy, tam sú najväčšie bezpečnostné pravidlá, ktoré musia byť dodržiavané a sú prehodnocované každé tri roky Európskou komisiou,“ dodala ministerka.
„Z ruského kontraktu sme mali v priemere iba 33 % do konca októbra od začiatku januára. Až 67 % plynu máme z diverzifikovaných zdrojov, ktoré k nám idú z iných trás a od veľkých svetových hráčov,“ priblížila Saková.
Diverzifikácia je podľa Viskupiča potrebná. „My musíme v tomto pozerať na slovenské záujmy, ale tie slovenské záujmy nie sú ruský plyn a ruská ropa, ktoré objektívne nie sú ani že lacné a už vôbec nie najlacnejšie,“ obhajoval potrebu diverzifikácie Viskupič.
Ministerka vysvetlila, že ak SR berie ruský plyn na základe kontraktu s Gazpromom, cena plynu sa odvíja od ceny na európskej burze, je podobná ako od ostatných dodávateľov. „Gazprom však na seba berie všetky náklady, čo sa týka tranzitu. Ak plyn berieme od iného dodávateľa a využívame tranzitnú trasu, napríklad z Nemecka, Poľska, Talianska alebo z Maďarska, tak tranzitné poplatky platíme sami. Pri ruskom plyne tranzitné poplatky neznášame,“ doplnila.
„My musíme pozerať na to, aby sme skutočne mali možnosť, či plyn či ropu doviesť z čo najväčšieho množstva zdrojov. My nie sme na konci rúry, my sme v strede rúry, my vieme plyn doviezť zo severu, zo západu, z východu, z juhu, proste odkiaľkoľvek,“ podčiarkol poslanec.
Saková informovala, že Slovensko zvažuje podanie žaloby na Európsku komisiu (EK). „Ak to bude žaloba, nebude to žaloba spoločne s Maďarskom, budú to dve rôzne, dve samostatné žaloby. My namietame to, že pri rozhodnutí EK bola porušená zásada subsidiarity,“ podčiarkla. EK podľa nej právomoc rozhodovať si o svojom energetickom mixe zobrala štátom a diktuje im podmienky.
Viskupič kritizoval spôsob poskytovania energopomoci pre domácnosti. Vyjadril zároveň obavu, že Sakovej rezort hospodárstva sa zhromažďovaním informácií o domácnostiach a občanoch zmenil na „ministerstvo informácií“ so všetkými rizikami, najmä voči kybernetickému zneužitiu.
„My, čo máme register odberných miest, my v ňom nezhromažďujeme iné informácie, ako sú informácie o odberných miestach a o spotrebe elektriny a plynu. Všetky ostatné informácie, ktoré systém má k dispozícii, ich automaticky zarátava do výpočtu, po výpočte ich automaticky premaže a všetky tieto informácie aj tento systém sú inštalované na cloude ministerstva vnútra. Tam je schengenský informačný systém, tam sú dokladové agendy, tam sú najväčšie bezpečnostné pravidlá, ktoré musia byť dodržiavané a sú prehodnocované každé tri roky Európskou komisiou,“ dodala ministerka.
