< sekcia Ekonomika

Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť rast aj rozvoj regiónov

Na archívnej snímke zo 5. decembra 2018 sú banovky v hodnote 10, 20 a 50 eur. Foto: TASR/DPA

Rozdrobenosť samospráv sa podľa neho ukazuje ako kľúčový problém a ich spájanie možno ako nástroj, cez ktorý by sa mohla spustiť ďalšia vlna decentralizovania.

Bratislava 15. júna (TASR) - Ďalšia vlna decentralizácie môže zrýchliť ekonomický rast aj rozvoj regiónov. Uviedol to Peter Goliaš, riaditeľ INEKO, v analýze výstupov projektu zameraného na skúmanie možností decentralizácie verejnej správy, ktorý realizuje inštitút INEKO s Podnikateľskou alianciou Slovenska (PAS).

Medzi priority by mal podľa Goliaša patriť audit vykonávania prenesených a originálnych kompetencií obcí tak, aby celkový objem zdrojov pre samosprávy zohľadňoval rozsah a finančnú náročnosť kompetencií.

Vláda by mala podľa neho čo najskôr zaviesť daňový mix, aby príjmy samospráv záviseli od viacerých centrálne vyberaných daní. "V 10-ročnom prechodnom období odporúčame zásadne zvýšiť dane z majetku a znížiť dane a odvody z práce. Pri rozhodovaní o ďalšej decentralizácii odporúčame hľadať inšpiráciu v Českej republike, kde po zrušení okresných úradov vykonáva ich pôvodné úlohy samospráva," priblížil.

"V porovnaní s inými krajinami máme menej decentralizované zdravotníctvo, sociálnu ochranu, dopravu, ochranu životného prostredia a tiež zabezpečovanie verejného poriadku. Blízko priemeru OECD majú samosprávy na Slovensku výdavky v oblasti vzdelávania, nad priemerom je podiel výdavkov v oblasti stavebného a územného rozhodovania," spresnil.

Nevyhovujúci je podľa Goliaša aj spôsob financovania samospráv, ktoré sú príliš závislé od centrálne vyberaných zdrojov. Dominantným zdrojom príjmov sú podielové dane, cez ktoré financuje samosprávy vláda na základe výberu dane z príjmov fyzických osôb (DPFO). Jednak to znamená nižšiu odolnosť samospráv v prípade ekonomického šoku a rastu nezamestnanosti, jednak ich to stavia do pozície odporcu znižovania DPFO, ktorá je ako daň z práce škodlivá pre ekonomický rast.

Zdôraznil, že vláda by mala čo najskôr spraviť audit vykonávania prenesených a originálnych kompetencií obcí a prehodnotiť na jeho základe financovanie samospráv. Celkový objem zdrojov pre samosprávy by mal zohľadňovať rozsah a finančnú náročnosť decentralizovaných kompetencií.

Rozdrobenosť samospráv sa podľa neho ukazuje ako kľúčový problém a ich spájanie možno ako nástroj, cez ktorý by sa mohla spustiť ďalšia vlna decentralizovania.

Vláda by sa preto mala podľa Goliaša pri reforme verejnej správy zamerať na podporu spolupráce obcí a prijať schému kompetenčného rozvrstvenia podľa veľkosti obcí alebo ich združení. Pouvažovať by mohla nad finančným zvýhodňovaním obcí, ktoré sa rozhodnú spájať svoje sily.

Za prioritu pri reforme financovania považujú INEKO A PAS čo najskoršie zavedenie základnej verzie daňového mixu, aby príjmy samospráv záviseli od viacerých centrálne vyberaných daní a nielen od DPFO. "Tým by bolo možné dosiahnuť vyššiu stabilitu a tiež predvídateľnosť príjmov samospráv. Štát by mal začať samosprávam posielať podiel z celej hlavnej štvorice daňových príjmov štátneho rozpočtu – okrem DPFO ide o daň z príjmov právnických osôb (DPPO), daň z pridanej hodnoty (DPH) a spotrebné dane. V súčasnosti ide samosprávam 100 % výberu DPFO. Tento model odporúčame nahradiť daňovým mixom, pri ktorom by samosprávam išlo 22,07 % z výberu všetkých štyroch uvedených daní," doplnil.

"Následne považujeme za kľúčové, aby sa v dlhodobom horizonte zvýšilo daňové zaťaženie majetku a adekvátne znížilo zaťaženie práce. Odporúčaním je, aby sme dosiahli zaťaženie majetku na úrovni priemeru EÚ, čo by znamenalo zvýšenie daní z nehnuteľností približne na 3,37-násobku," uviedol.

"Odporúčame tiež, aby boli samosprávy zaangažovanejšie v úspešnosti výberu DPFO, DPPO alebo niektorej podmnožiny, ako napríklad daň z príjmov z prenájmu nehnuteľností. Tak, aby samosprávy dokázali čo najviac svoje príjmy ovplyvniť a nielen prostriedky 'prijímať a rozdeľovať'," dodal Goliaš.