MS vo futbale 2026
Všetky správy
Rokovania o dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 - 2034 sú jednou z hlavných tém dvojdňového samitu v Bruseli.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 19. júna (TASR) - Rokovania o dlhodobom rozpočte EÚ na roky 2028 - 2034 sú jednou z hlavných tém dvojdňového samitu v Bruseli po tom, ako cyperské predsedníctvo v Rade EÚ navrhlo svoju predstavu úpravy dvojbiliónového rozpočtu. Vyjadrenia viacerých lídrov naznačili, že debaty lídrov o Viacročnom finančnom rámci (VFR) budú aj medzi „šetrnými krajinami“ a priateľmi kohézie, informuje spravodajca TASR.
Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok na úvod druhého dňa samitu EÚ pred novinármi zdôraznil svoj nesúhlas s ďalším spoločným zadlžovaním členských krajín EÚ. Povedal to na okraj debát, ktoré šéfovia vlád a štátov povedú do konca tohto roka, aby dosiahli dohodu o konečnej podobe VFR.
V rovnakom duchu sa ešte vo štvrtok večer (18. 6.) v Bruseli vyjadril aj holandský premiér Rob Jetten, ktorý sa vyslovil, že cyperský kompromisný návrh o VFR treba „hodiť do koša“ a začať diskutovať nanovo. Holandsko patrí medzi „najhlasnejšie“ krajiny z tábora šetrných a každých päť rokov sa zasadzuje o zníženie výdavkov v rámci sedemročného rozpočtu eurobloku.
Cyperské predsedníctvo v Rade EÚ ako kompromis navrhlo znížiť výdavky o 32 miliárd eur voči pôvodnému návrhu Európskej komisie. Už predtým Európsky parlament navrhol zvýšiť VFR o desať percent viac, ako bola pôvodná predstava eurokomisie.
Proti skupine „šetrných krajín“, kam sa okrem Holandska hlásia aj Dánsko, Rakúsko a Švédsko, stojí 16-členná skupina „priateľov kohézie“, do ktorej patrí i Slovensko, ktorá, naopak, chce presadzovať navyšovanie výdavkov najmä na kohéznu politiku, spoločnú poľnohospodársku politiku a takzvaný Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF).
Merz sa v piatok ráno postavil na stranu šetrných krajín EÚ, ktoré sú proti veľkému zvýšeniu spoločných výdavkov, keď pred novinármi zdôraznil, že Únia by sa „nemala ďalej zadlžovať“.
Nemecký kancelár skonštatoval, že doteraz predložený návrh viacročného rozpočtu na roky 2028 - 2034, s ktorým prišlo cyperské predsedníctvo, je „príliš vysoký“ a preto sa „čísla musia znížiť“. „Môžeme minúť len toľko peňazí, koľko máme,“ vysvetlil Merz, podľa ktorého spoločné zadlžovanie by prinieslo EÚ väčší dlh, ako je povolené.
Potvrdil, že lídri EÚ musia nakoniec dospieť k jednotnému výsledku a vyjadril nádej, že piatkové prvé diskusie na túto tému sa ponesú „v duchu dobrej európskej spolupráce“.
Lídri EÚ prijali závery o konkurencieschopnosti a hlavných hospodárskych výzvach
Lídri členských krajín Európskej únie (EÚ) v rámci prebiehajúceho dvojdňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli rokovali aj o prebiehajúcom úsilí o posilnenie konkurencieschopnosti a strategickej autonómie EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Vo zverejnených záveroch Európska rada uviedla, že vzhľadom na náročný geoekonomický kontext sa treba zamerať na zvýšenie odolnosti a hospodárskej bezpečnosti, podporu technologických inovácií, udržanie prosperity a sociálneho modelu Európy a zlepšenie životnej úrovne.
Lídri členských krajín si pripomenuli ciele a harmonogramy stanovené na marcovom samite EÚ a zhodnotili pokrok dosiahnutý v rámci programu „Jedna Európa, jeden trh“ a dohodli sa, že ku programom konkurencieschopnosti sa vrátia aj počas októbrového samitu v Bruseli.
Šéfovia vlád a štátov zdôraznili naliehavosť pokroku v oblasti jednotného trhu, zjednodušovania a znižovania administratívnej záťaže, vrátane ďalších iniciatív na zrýchlenie postupov plánovania a povoľovania.
Vyslovili sa za zabezpečenie dostupných cien energie a dobudovanie energetickej únie, dôraznejšiu podporu pre priemyselnú obnovu a inovácie v Európe a tiež za znižovanie závislosti a mobilizácie investícií.
V tejto súvislosti Európska rada pripomenula najmä potrebu urýchliť prácu na znižovaní cien energie, na čistej transformácii a dekarbonizácii s ohľadom na technologickú neutralitu a na posilňovaní odolnosti európskeho priemyslu.
Lídri zobrali na vedomie zámer Európskej komisie do polovice júla 2026 predložiť konkrétny návrh na preskúmanie systému emisných povoleniek (ETS), vrátane bezodplatných kvót, a zároveň predložiť samostatný návrh na riešenie obáv vyjadrených niektorými priemyselnými odvetviami v súvislosti s referenčnými hodnotami ETS.
V záveroch sa uvádza, že lídri na samite mali strategickú diskusiu o otázke globálnych makroekonomických nerovnováh a zhodli sa na tom, že situáciu je potrebné riešiť.
Ako upozornila tlačová agentúra DPA, v záveroch nebolo výslovne spomenuté, že tieto diskusie sa týkali najmä Číny, s ktorou má Únia veľký obchodný prebytok. Lacnejšia čínska konkurencia vyvíja tlak na kľúčové európske priemyselné odvetvia a brzdí európsku konkurencieschopnosť aj v rastovo sľubných sektoroch, ako sú polovodiče a umelá inteligencia. Preto lídri EÚ poverili Európsku komisiu, ktorá Úniu zastupuje v medzinárodných obchodných záležitostiach, aby vypracovala nové opatrenia, ktoré zmiernia hospodárske nerovnováhy, a aby sa zabezpečilo, že euroblok bude mať všetky nástroje, ktoré potrebuje na obranu svojich záujmov a znižovanie rizík.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Nemecký kancelár Friedrich Merz v piatok na úvod druhého dňa samitu EÚ pred novinármi zdôraznil svoj nesúhlas s ďalším spoločným zadlžovaním členských krajín EÚ. Povedal to na okraj debát, ktoré šéfovia vlád a štátov povedú do konca tohto roka, aby dosiahli dohodu o konečnej podobe VFR.
V rovnakom duchu sa ešte vo štvrtok večer (18. 6.) v Bruseli vyjadril aj holandský premiér Rob Jetten, ktorý sa vyslovil, že cyperský kompromisný návrh o VFR treba „hodiť do koša“ a začať diskutovať nanovo. Holandsko patrí medzi „najhlasnejšie“ krajiny z tábora šetrných a každých päť rokov sa zasadzuje o zníženie výdavkov v rámci sedemročného rozpočtu eurobloku.
Cyperské predsedníctvo v Rade EÚ ako kompromis navrhlo znížiť výdavky o 32 miliárd eur voči pôvodnému návrhu Európskej komisie. Už predtým Európsky parlament navrhol zvýšiť VFR o desať percent viac, ako bola pôvodná predstava eurokomisie.
Proti skupine „šetrných krajín“, kam sa okrem Holandska hlásia aj Dánsko, Rakúsko a Švédsko, stojí 16-členná skupina „priateľov kohézie“, do ktorej patrí i Slovensko, ktorá, naopak, chce presadzovať navyšovanie výdavkov najmä na kohéznu politiku, spoločnú poľnohospodársku politiku a takzvaný Európsky fond pre konkurencieschopnosť (ECF).
Merz sa v piatok ráno postavil na stranu šetrných krajín EÚ, ktoré sú proti veľkému zvýšeniu spoločných výdavkov, keď pred novinármi zdôraznil, že Únia by sa „nemala ďalej zadlžovať“.
Nemecký kancelár skonštatoval, že doteraz predložený návrh viacročného rozpočtu na roky 2028 - 2034, s ktorým prišlo cyperské predsedníctvo, je „príliš vysoký“ a preto sa „čísla musia znížiť“. „Môžeme minúť len toľko peňazí, koľko máme,“ vysvetlil Merz, podľa ktorého spoločné zadlžovanie by prinieslo EÚ väčší dlh, ako je povolené.
Potvrdil, že lídri EÚ musia nakoniec dospieť k jednotnému výsledku a vyjadril nádej, že piatkové prvé diskusie na túto tému sa ponesú „v duchu dobrej európskej spolupráce“.
Lídri EÚ prijali závery o konkurencieschopnosti a hlavných hospodárskych výzvach
Lídri členských krajín Európskej únie (EÚ) v rámci prebiehajúceho dvojdňového zasadnutia Európskej rady v Bruseli rokovali aj o prebiehajúcom úsilí o posilnenie konkurencieschopnosti a strategickej autonómie EÚ. Informuje o tom spravodajca TASR.
Vo zverejnených záveroch Európska rada uviedla, že vzhľadom na náročný geoekonomický kontext sa treba zamerať na zvýšenie odolnosti a hospodárskej bezpečnosti, podporu technologických inovácií, udržanie prosperity a sociálneho modelu Európy a zlepšenie životnej úrovne.
Lídri členských krajín si pripomenuli ciele a harmonogramy stanovené na marcovom samite EÚ a zhodnotili pokrok dosiahnutý v rámci programu „Jedna Európa, jeden trh“ a dohodli sa, že ku programom konkurencieschopnosti sa vrátia aj počas októbrového samitu v Bruseli.
Šéfovia vlád a štátov zdôraznili naliehavosť pokroku v oblasti jednotného trhu, zjednodušovania a znižovania administratívnej záťaže, vrátane ďalších iniciatív na zrýchlenie postupov plánovania a povoľovania.
Vyslovili sa za zabezpečenie dostupných cien energie a dobudovanie energetickej únie, dôraznejšiu podporu pre priemyselnú obnovu a inovácie v Európe a tiež za znižovanie závislosti a mobilizácie investícií.
V tejto súvislosti Európska rada pripomenula najmä potrebu urýchliť prácu na znižovaní cien energie, na čistej transformácii a dekarbonizácii s ohľadom na technologickú neutralitu a na posilňovaní odolnosti európskeho priemyslu.
Lídri zobrali na vedomie zámer Európskej komisie do polovice júla 2026 predložiť konkrétny návrh na preskúmanie systému emisných povoleniek (ETS), vrátane bezodplatných kvót, a zároveň predložiť samostatný návrh na riešenie obáv vyjadrených niektorými priemyselnými odvetviami v súvislosti s referenčnými hodnotami ETS.
V záveroch sa uvádza, že lídri na samite mali strategickú diskusiu o otázke globálnych makroekonomických nerovnováh a zhodli sa na tom, že situáciu je potrebné riešiť.
Ako upozornila tlačová agentúra DPA, v záveroch nebolo výslovne spomenuté, že tieto diskusie sa týkali najmä Číny, s ktorou má Únia veľký obchodný prebytok. Lacnejšia čínska konkurencia vyvíja tlak na kľúčové európske priemyselné odvetvia a brzdí európsku konkurencieschopnosť aj v rastovo sľubných sektoroch, ako sú polovodiče a umelá inteligencia. Preto lídri EÚ poverili Európsku komisiu, ktorá Úniu zastupuje v medzinárodných obchodných záležitostiach, aby vypracovala nové opatrenia, ktoré zmiernia hospodárske nerovnováhy, a aby sa zabezpečilo, že euroblok bude mať všetky nástroje, ktoré potrebuje na obranu svojich záujmov a znižovanie rizík.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
