Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Piatok 29. marec 2024Meniny má Miroslav
< sekcia Ekonomika

Deficit Slovenska v roku 2014 pravdepodobne klesne pod 3 % HDP

Foto: Andrej Galica

Podľa analytikov však problémom rozpočtu je, že je postavený na jednorazových opatreniach.

Bratislava 12. decembra (TASR) - Deficit verejných financií by mohol v budúcom roku klesnúť pod 3 % hrubého domáceho produktu (HDP) tak, ako si stanovila vláda v rozpočte na budúci rok. Zhodli sa na tom viacerí analytici oslovení TASR. "Predpoklady rozpočtu na budúci rok pokladáme za realistické, aj keď náš odhad ekonomického rastu na budúci rok je mierne nižší, a to na úrovni 1,7 %," uviedol analytik Slovenskej sporiteľne Martin Baláž.

Vláda sa stanovila cieľ, že deficit v budúcom roku klesne na úroveň 2,64 % HDP. Dosiahnuť to chce predovšetkým zlepšeným výberom daní, rásť by mal najmä výber dane z pridanej hodnoty (DPH). "Tento cieľ je reálny, ak sa trend zlepšeného vývoja daní, ktorý sme zaznamenali v posledných mesiacoch, udrží aj v roku 2014," konštatoval analytik Tatra banky Boris Fojtík.

Slovenskej ekonomike by však nepomohlo, ak by vzrástli dane pre právnické alebo fyzické osoby. "V daňovej oblasti je podľa nás dôležité, aby si všetci zvykli na zmeny, ktoré sa v daňovom systéme uskutočnili v minulých rokoch," tvrdí analytik Next Finance Jiří Cihlář. Pokiaľ sa tak stane, bude to podľa neho impulzom pre rast slovenskej ekonomiky. "Vďaka tomu následne rýchlejšie vzrastú daňové príjmy. Pokiaľ by však v súčasnosti došlo k zvýšeniu daní z príjmov právnických alebo fyzických osôb, mohlo by to uvrhnúť ekonomiku späť do recesie," varoval Cihlář.

ANALYTICI: Rozpočet postavený na jednorazových opatreniach


Podľa analytikov však problémom rozpočtu je, že je postavený na jednorazových opatreniach. Je preto pravdepodobné, že vláda bude musieť v roku 2015 prísť s novými reformami. Aj preto niektorí analytici súčasné konsolidačné úsilie vlády vnímajú negatívne. "Momentálny spôsob konsolidácie hodnotíme negatívne vzhľadom na odkladanie riešenia štrukturálneho deficitu," vysvetlil Fojtík.

Radovan Ďurana, analytik Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz (INESS) je zase presvedčený, že vláda premeškala ďalší rok a nepripravila opatrenia na zníženie plytvania a neefektívnych výdavkov verejnej správy. "Vláda sa pri konsolidácii spolieha najmä na zvyšovanie daňovo-odvodového zaťaženia. Vďaka výdavkovej konsolidácii mohla vláda rýchlejšie znižovať deficit a následne daňové zaťaženie. Odstraňovanie plytvania nemožno odkladať kvôli prípadnému nižšiemu hospodárskemu rastu," tvrdí Ďurana.

Rozpočtové ciele však môže ohroziť napríklad reforma verejnej správy. "Za hlavné riziká rozpočtu považujeme možné horšie hospodárenie v zdravotníctve a tiež pomerne vysoké očakávania úspor v rámci reformy verejnej správy," dodáva Baláž.