Štrbské Pleso 29. októbra (TASR) - Lyžiarske stredisko na Štrbskom Plese vstúpi do novej sezóny nielen s novou sedačkovou lanovkou na Medvediu kopu, ale aj so zrekonštruovaným a doplneným zasnežovaním v hodnote 2,5 milióna eur. Informoval o tom hovorca prevádzkovateľa tatranských stredísk Marián Galajda.
Riaditeľ horského strediska Vysoké Tatry Dušan Slavkovský upozornil, že od vybudovania prvých zasnežovacích rozvodov uplynulo viac ako 30 rokov. Systém zasnežovania na Štrbskom Plese bol vybudovaný ako jeden z prvých na Slovensku. Od 90. rokov minulého storočia sa postupne dobudovával výstavbou odberných miest na vodu, pridaním čerpacích staníc, rozvodov vody, vzduchu, elektrickej energie a umiestnením koncových zasnežovacích zariadení.
„Za 30 rokov došlo k postupnej degradácii materiálu, čoho dôsledkom boli neustále poruchy na vodovodnom a elektrickom vedení. Havarijný stav rozvodov na zjazdovke Solisko a Esíčko spôsoboval, že cez potrubia sa strácalo okolo 20 percent čerpanej vody a spotrebovalo sa o 20 percent viac energie a vody ako pri bezporuchovom systéme. Len počas uplynulej zimy vzniklo deväť vážnych porúch,“ zdôvodnil Slavkovský.
Počas leta sa podarilo obnoviť zasnežovanie na zjazdovke Solisko. Rekonštrukcia zahŕňala výmenu podzemných rozvodov potrubí pre tlakovú vodu a vzduch, výmenu rozvodov elektrickej energie a komunikačných káblov, výmenu odberných miest, koncových zariadení za nové a efektívnejšie. Doplnili aj zasnežovanie od hornej stanice novej lanovky na Medvedej kope. Počas budúceho leta chcú zakončiť rekonštrukciu zasnežovania v lokalite Esíčko.
V súčasnosti využíva horské stredisko na zasnežovanie dva zdroje vody – Mlynický potok a Štrbské pleso, z ktorých má Správou Tatranského národného parku (TANAP) povolené limity na odber vody. V súvislosti s pripravovaným návrhom zonácie TANAP-u horské stredisko zároveň požiadalo o vytvorenie územnej rezervy pre prípad potreby vybudovania vlastnej akumulačnej nádrže, ktorá by zabezpečila dostatok vody pre zasnežovanie. Zároveň by to umožnilo minimalizovať, prípadne úplne nahradiť odber vody zo Štrbského plesa. Vytypované boli dve lokality – v intraviláne v území pri bývalom liečebnom dome Helios a v extraviláne pri jestvujúcom vodojeme v Mlynickej doline.
„Štrbské Pleso ako horské stredisko má vďaka svojej nadmorskej výške a vhodnej mikroklíme veľmi dobré podmienky pre rozvoj lyžovania. Aj podľa štúdie odborníkov z Inštitútu environmentálnej politiky skúmajúcej vplyvy klímy na prevádzku lyžiarskych stredísk by práve Štrbské Pleso malo byť jedným z dvoch slovenských stredísk, spolu s Jasná – sever, v ktorých by mali byť výborné podmienky na lyžovanie aj na konci storočia,“ dodal Galajda.