Bratislava 11. decembra (TASR) - Poslanci Národnej rady (NR) SR začali štvrtkové rokovanie novelou Trestného zákona, ktorá prešla v stredu (10. 12.) do druhého čítania. Rokujú o nej v skrátenom legislatívnom konaní. Rozprava v druhom čítaní je obmedzená na 12 hodín. Z rokovania výborov pribudli do návrhu novely viaceré pozmeňujúce návrhy. Má sa nimi napríklad rozšíriť skutková podstata trestného činu marenia volebnej kampane aj na súvis s konaním „cudzej moci“ a tiež zaviesť trestná zodpovednosť „za popieranie alebo spochybňovanie povojnových dokumentov k usporiadaniu pomerov po druhej svetovej vojne na Slovensku“. Rieši aj úpravu inštitútu spolupracujúcich obvinených, tzv. kajúcnikov.

Pôvodný návrh z dielne ministerstva spravodlivosti hovorí o tom, že páchatelia drobných krádeží majú byť potrestaní odňatím slobody až na dva roky po tom, ako trikrát po sebe za jeden rok spáchajú obdobný priestupok proti majetku.

Novelu prerokoval vo štvrtok parlamentný ústavnoprávny výbor. Schválil pozmeňujúce návrhy. Po novom by malo byť marením volebnej kampane aj porušenie zákazu zverejňovať informácie o kandidujúcich politických stranách, hnutiach, koalíciách alebo kandidátoch 48 hodín predo dňom konania volieb a v deň konania volieb až do skončenia hlasovania. Musí ísť však o „konanie v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“. V odôvodnení sa píše aj o tom, že slobodná politická súťaž bola ovplyvňovaná zo zahraničia v prípade parlamentných volieb z roku 2023. Cudzou mocou sa podľa návrhu rozumejú „cudzie štáty a ich vojenské alebo iné zoskupenia predstavované ich organizáciami a orgánmi, akými sú najmä osoby vykonávajúce spravodajskú činnosť, vojenskí funkcionári, diplomati a iní štátni úradníci“. Odňatím slobody až na jeden rok by sa tiež po novom mohol potrestať ten, kto „v spojení s cudzou mocou alebo cudzím činiteľom“ poruší zákaz činnosti na podporu alebo v neprospech politických strán, hnutí, koalícií alebo kandidátov počas volebnej kampane.

Ďalším návrhom sa zavádza trest odňatia slobody až na pol roka pri verejnom popieraní alebo spochybňovaní mierového usporiadania pomerov po druhej svetovej vojne, „ktoré vzniklo na základe právnych aktov reprezentatívnych orgánov Československej republiky alebo Slovenskej národnej rady“.

Cez novelu by sa mal upraviť aj Trestný poriadok. V ďalšom pozmeňujúcom návrhu sa píše, že úprava inštitútu kajúcnika sa zneužíva napríklad pri odsúdení osôb na základe výpovedí kajúcnika, ktoré sa ukázali ako nedôveryhodné. „Súdy sa nedostatočne vyrovnávajú s hodnotením ich dôveryhodnosti,“ píše sa v odôvodnení. Navrhuje sa preto bližšie špecifikovať „nepoužiteľnosť dôkazov získaných prostredníctvom poskytnutia nezákonného benefitu“ a vyslovene sa prikazuje súdu „vyrovnať sa v odôvodnení rozsudku s dôveryhodnosťou spolupracujúcej osoby, ktorej bol poskytnutý benefit“.