
V rámci Európskej akadémie vied sa chce aktívne zapájať do akademických a spoločenských výziev či nových trendov, ako je napríklad nástup univerzít štvrtej generácie.
Autor TASR
Bratislava 22. januára (TASR) - Slovenský profesor a ekonóm Martin Kahanec bol vymenovaný do viacerých pozícií v Európskej akadémii vied (Academia Europaea). Ešte v novembri minulého roka sa stal členom Správnej rady, predsedom oddelenia spoločenských a príbuzných vied aj viceprezidentom Európskej akadémie vied. Informoval o tom Dominik Hutko zo Stredoeurópskeho inštitútu pre výskum práce (CELSI).
"Zvolenie do vedenia Academia Europaea je pre mňa nielen veľkým osobným záväzkom, ale zároveň uznaním dlhodobej a systematickej práce, ktorú vykonávajú vedecké tímy na mojich pôsobiskách - Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce, Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave, Stredoeurópskej univerzite vo Viedni, ako aj v Slovenskej ekonomickej spoločnosti. Som presvedčený, že prispeje nielen k zviditeľneniu slovenskej vedy, ale aj k posilneniu jej zapojenia do európskeho akademického priestoru," uviedol Kahanec.
V rámci Európskej akadémie vied sa chce aktívne zapájať do akademických a spoločenských výziev či nových trendov, ako je napríklad nástup univerzít štvrtej generácie. Zároveň chce chrániť a rozvíjať akademickú slobodu, posilňovať nezávislosť, integritu a odolnosť akademických inštitúcií, a to najmä v kontexte upadajúcich demokracií.
"Zvolenie do vedenia Academia Europaea je pre mňa nielen veľkým osobným záväzkom, ale zároveň uznaním dlhodobej a systematickej práce, ktorú vykonávajú vedecké tímy na mojich pôsobiskách - Stredoeurópskom inštitúte pre výskum práce, Národohospodárskej fakulte Ekonomickej univerzity v Bratislave, Stredoeurópskej univerzite vo Viedni, ako aj v Slovenskej ekonomickej spoločnosti. Som presvedčený, že prispeje nielen k zviditeľneniu slovenskej vedy, ale aj k posilneniu jej zapojenia do európskeho akademického priestoru," uviedol Kahanec.
V rámci Európskej akadémie vied sa chce aktívne zapájať do akademických a spoločenských výziev či nových trendov, ako je napríklad nástup univerzít štvrtej generácie. Zároveň chce chrániť a rozvíjať akademickú slobodu, posilňovať nezávislosť, integritu a odolnosť akademických inštitúcií, a to najmä v kontexte upadajúcich demokracií.