FOTOGRAFIE Z ARCHÍVU
Všetky správy
Nový stavebný zákon s účinnosťou od 1. apríla 2025 už neumožňuje dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb, ale podľa verejného ochrancu práv je to otázka budúcnosti, ako sa to bude aplikovať.
Autor TASR
Ak si želáte, aby počítač prečítal text článku, použite prehrávač nižšie.
00:00 / 00:00
Bratislava 17. decembra (TASR) - Verejný ochranca práv (VOP) Róbert Dobrovodský sa obrátil na Ústavný súd (ÚS) SR vo veci tzv. stavebnej amnestie, ktorú umožňuje stavebný zákon. Ako v stredu informoval, v návrhu na začatie konania z 15. decembra zároveň žiada pozastaviť účinnosť tohto sporného ustanovenia, keďže jeho ďalšie uplatňovanie podľa neho môže ohroziť základné práva a slobody.
„Stavebná amnestia sa vzťahuje na čierne stavby, ktoré boli zhotovené od 1. januára 1990 do 31. marca 2025. Ide o dlhé obdobie, je to 35 rokov, kedy obyvatelia, podnikatelia zhotovovali na čierno, stavby,“ povedal Dobrovodský. Zákon v súčasnosti umožňuje, aby si čierne stavby legalizovali na úkor obyvateľov alebo iných zúčastnených osôb.
Nový stavebný zákon s účinnosťou od 1. apríla 2025 už neumožňuje dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb, ale podľa verejného ochrancu práv je to otázka budúcnosti, ako sa to bude aplikovať. „Trápi ma obdobie 35 rokov a môžem to nazvať stavebného eldoráda. A na to by sa mal pozrieť Ústavný súd,“ uviedol Dobrovodský.
Napadnuté ustanovenie stavebného zákona podľa verejného ochrancu práv umožňuje dodatočnú legalizáciu stavieb zhotovených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Tvrdí, že sa tak deje bez preskúmania ich súladu s priestorovými regulatívmi záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a bez účasti osôb, najmä susedov. Ide o štvrté podanie VOP na ÚS v tomto roku.
„Právny štát nemôže fungovať tak, že porušovanie pravidiel je zvýhodňované. Ak štát vytvára lepšie podmienky pre tých, ktorí zákon nedodržali, vysiela tým nebezpečný signál, že dodržiavanie práva sa neoplatí,“ upozornil Dobrovodský.
Podľa neho o stavbách, ktoré môžu obmedziť pokojné užívanie majetku, znížiť jeho hodnotu, viesť k nedodržaniu odstupových vzdialeností a k neprimeranému zatieneniu obytných miestností, sa rozhoduje bez možností dotknutých ľudí uplatniť svoje práva. „Takýto postup je v rozpore s právom na spravodlivý proces a účinnú ochranu práv,“ poznamenal verejný ochranca práv.
Ak by sa podľa Dobrovodského v rámci stavebnej amnestie legalizovali stavby, ktoré by za riadnych okolností nikdy povolené neboli, následky pre dotknuté osoby, najmä susedov, aj obce, by mohli byť veľmi ťažko napraviteľné. Aj preto považuje za potrebné, aby sa vecou zaoberal Ústavný súd.
„Stavebná amnestia sa vzťahuje na čierne stavby, ktoré boli zhotovené od 1. januára 1990 do 31. marca 2025. Ide o dlhé obdobie, je to 35 rokov, kedy obyvatelia, podnikatelia zhotovovali na čierno, stavby,“ povedal Dobrovodský. Zákon v súčasnosti umožňuje, aby si čierne stavby legalizovali na úkor obyvateľov alebo iných zúčastnených osôb.
Nový stavebný zákon s účinnosťou od 1. apríla 2025 už neumožňuje dodatočnú legalizáciu čiernych stavieb, ale podľa verejného ochrancu práv je to otázka budúcnosti, ako sa to bude aplikovať. „Trápi ma obdobie 35 rokov a môžem to nazvať stavebného eldoráda. A na to by sa mal pozrieť Ústavný súd,“ uviedol Dobrovodský.
Napadnuté ustanovenie stavebného zákona podľa verejného ochrancu práv umožňuje dodatočnú legalizáciu stavieb zhotovených bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním. Tvrdí, že sa tak deje bez preskúmania ich súladu s priestorovými regulatívmi záväznej časti územnoplánovacej dokumentácie a bez účasti osôb, najmä susedov. Ide o štvrté podanie VOP na ÚS v tomto roku.
„Právny štát nemôže fungovať tak, že porušovanie pravidiel je zvýhodňované. Ak štát vytvára lepšie podmienky pre tých, ktorí zákon nedodržali, vysiela tým nebezpečný signál, že dodržiavanie práva sa neoplatí,“ upozornil Dobrovodský.
Podľa neho o stavbách, ktoré môžu obmedziť pokojné užívanie majetku, znížiť jeho hodnotu, viesť k nedodržaniu odstupových vzdialeností a k neprimeranému zatieneniu obytných miestností, sa rozhoduje bez možností dotknutých ľudí uplatniť svoje práva. „Takýto postup je v rozpore s právom na spravodlivý proces a účinnú ochranu práv,“ poznamenal verejný ochranca práv.
Ak by sa podľa Dobrovodského v rámci stavebnej amnestie legalizovali stavby, ktoré by za riadnych okolností nikdy povolené neboli, následky pre dotknuté osoby, najmä susedov, aj obce, by mohli byť veľmi ťažko napraviteľné. Aj preto považuje za potrebné, aby sa vecou zaoberal Ústavný súd.
