Quantcast
< sekcia Ekonomika

Doležal:SR niektoré európske projekty TEN-T do roku 2030 asi nedokončí

Na snímke minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal. Foto: TASR - Jakub Kotian

Do rozšírenej siete TEN-T sa dostala aj rýchlostná cesta R4, ktorá bude súčasťou širšieho európskeho koridoru Via Carpathia.

Brusel 5. decembra (TASR) - Slovensko si uvedomuje, že do roku 2030 zrejme nestihne dokončiť dopravné projekty, ktoré sú významné z pohľadu transeurópskych dopravných koridorov (TEN-T). Uviedol to v pondelok v rozhovore pre TASR minister dopravy a výstavby SR Andrej Doležal (nominant Sme rodina) v rámci rokovaní Rady EÚ pre dopravu, telekomunikácie a energetiku v Bruseli.

Doležal povedal, že rokovania boli dôležité aj preto, lebo rada ministrov schválila revíziu nariadenia EÚ o TEN-T. Z pohľadu Slovenska je dobrou správou to, že sa do základnej siete TEN-T dostala aj vysokorýchlostná železnica, ktorá má spájať všetky hlavné mestá krajín Vyšehradskej štvorky (V4) a ktorá si vyžaduje aj výstavbu nových železničných úsekov pre vlaky premávajúce 200-kilometrovou rýchlosťou.



Do rozšírenej siete TEN-T sa dostala aj rýchlostná cesta R4, ktorá bude súčasťou širšieho európskeho koridoru Via Carpathia.

"Horšie je, že základnú sieť musíme dobudovať do roku 2030 a vieme, že to s najväčšou pravdepodobnosťou nestihneme. Dosiahnuteľné do tohto dátumu je dokončenie diaľnice D1 z Bratislavy do Košíc a dobudovanie diaľnice D3. Čakajú nás aj iné úseky, ktoré potrebujeme dobudovať a kde musíme zrýchliť práce. Napríklad dobudovanie D1 až na ukrajinské hranice a chýba nám dobudovať aj severojužný cestný koridor," opísal situáciu minister.

Upozornil, že všetky tieto projekty si vyžiadajú nemalé finančné zdroje a práve preto je dôležité zaradenie niektorých ciest do siete TEN-T, lebo to znamená prístup k zdrojom EÚ.

Doležal pripomenul, že revízia nariadenia sa týka aj železničných koridorov, kde má Slovensko veľké investičné dlhy a musí viac a rýchlejšie investovať do rozvoja tohto druhu dopravy.

Podľa jeho slov sa Slovensko bude o časť financií uchádzať cez Nástroj na prepájanie Európy (CEF), minimálne na preplatenie štúdií uskutočniteľnosti cestného koridoru smerom na Ukrajinu. EÚ v januári cez CEF vydá mimoriadnu výzvu na zvýšenie a zlepšenie kapacít v súvislosti s prekládkou tovarov, kde sa Slovensko chce uchádzať o financie pre prekladisko v Čiernej nad Tisou.

"Budeme sa uchádzať o akékoľvek zdroje. Využijeme všetko, čo máme, čiže nielen štrukturálne fondy, národný plán obnovy a CEF, ale zabrať bude musieť aj štátny rozpočet," zdôraznil Doležal. Upozornil, že iné členské krajiny, aj tie susedné, oveľa viac investujú do dopravnej infraštruktúry ako Slovensko.

Upozornil, že slovenská strana zaostáva aj pri koridore Via Carpathia, aj preto jeho ministerstvo navrhlo novelu zákona 669 o urýchlení prípravy výstavby strategických úsekov rýchlostných ciest a diaľnic. Text zákona je už v parlamente.

"To má urýchliť prípravu koridorov R4 a D3 rádovo o 18 mesiacov, keď umožní ďalšie fázy príprav aj bez výsledkov štúdií. My si uvedomujeme, že meškáme," uviedol Doležal. Spresnil, že napríklad pri R4 Slovensko nepoužije štrukturálne fondy EÚ alebo plán obnovy či štátny rozpočet, ale potrebné práce prefinancuje cez PPP projekty.

(spravodajca TASR Jaromír Novak)