Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Problém s dopravou má aspoň občas 46 % ľudí na Slovensku.
Autor TASR
Bratislava 1. apríla (TASR) - Problém s dopravou má aspoň občas 46 % ľudí na Slovensku. Zároveň 38 % sa stretáva s problémami pri presune do práce, školy, k lekárovi alebo na nákupy. Podľa 55 % ľudí sa verejná doprava v posledných rokoch skôr zhoršuje než zlepšuje a 76 % by uvítalo väčšie investície do verejnej dopravy. Poukazuje na to prieskum Slovenská dopravná chudoba 2025, ktorý v decembri 2025 realizoval Inštitút 2050.
Dostupnosť dopravy zásadne ovplyvňuje nielen každodenné fungovanie ľudí, ale aj ich životné príležitosti. Dopravná chudoba sa tak čoraz viac javí ako jeden z prehliadaných sociálnych problémov na Slovensku.
„Dopravná chudoba tu s nami je už dlho, najmä v periférnych regiónoch, kde je slabá verejná doprava, veľké vzdialenosti a domácnosti sú finančne na hrane. Nové je skôr to, že sa o nej začína otvorene hovoriť v kontexte dekarbonizácie dopravy. Keď sa majú meniť ceny palív či pravidlá v doprave, je zrazu vidieť, že časť ľudí nemá reálnu alternatívu,“ vysvetľuje analytik Inštitútu 2050 Tomáš Chabada.
Európsky klimatický pakt (EKP) zdôrazňuje, že zmeny v doprave musia zohľadňovať sociálnu realitu. Podľa odborníkov je nevyhnutné brať do úvahy dostupnosť služieb, regionálne rozdiely aj situáciu domácností, ktoré nemajú reálnu alternatívu k individuálnej doprave.
Dopravná chudoba označuje stav, keď ľudia nemajú k dispozícii dostupnú, spoľahlivú alebo cenovo zvládnuteľnú dopravu do miest, kam potrebujú cestovať. Ľudí najčastejšie nelimituje len cena, ale dostupnosť dopravy. Medzi hlavné bariéry patria nedostatok spojov, zlé nadväznosti, nevhodné časy odchodov a dlhé cestovanie.
Ak verejná doprava nefunguje spoľahlivo alebo nepokrýva potreby ľudí, auto je nevyhnutnosťou. Závislosť od auta prehlbuje rozdiely medzi domácnosťami - kto auto nemá, je v nevýhode, kto ho má, musí znášať náklady, aj keď si ich často nemôže dovoliť.
„Keď sa povie chudoba, každý si predstaví tých najbiednejších. Dopravná chudoba sa však týka najmä mladých ľudí, rodín a ľudí žijúcich v odľahlejších lokalitách. Žijú tam, lebo bývanie v mestách je nedostupné alebo tam majú svoje zázemie. Dopravná chudoba spôsobuje vylúčenie z hospodárskeho a spoločenského života. Týchto ľudí de facto strácame,“ upozorňuje ambasádorka EKP Zuzana Fialová.
Aj keď hlavným problémom býva dostupnosť spojov, finančný rozmer dopravy je rovnako dôležitý. „Sú oblasti Slovenska, kde je dopravná a energetická chudoba veľmi úzko prepojená. Ide najmä o regióny s nižšími príjmami a slabou verejnou dopravou. Domácnosti sa tam často rozhodujú, či zaplatia energie, nakúpia potraviny alebo sa dostanú do práce či školy,“ približuje vedecká pracovníčka Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Dušana Dokupilová.
Dostupnosť dopravy zásadne ovplyvňuje nielen každodenné fungovanie ľudí, ale aj ich životné príležitosti. Dopravná chudoba sa tak čoraz viac javí ako jeden z prehliadaných sociálnych problémov na Slovensku.
„Dopravná chudoba tu s nami je už dlho, najmä v periférnych regiónoch, kde je slabá verejná doprava, veľké vzdialenosti a domácnosti sú finančne na hrane. Nové je skôr to, že sa o nej začína otvorene hovoriť v kontexte dekarbonizácie dopravy. Keď sa majú meniť ceny palív či pravidlá v doprave, je zrazu vidieť, že časť ľudí nemá reálnu alternatívu,“ vysvetľuje analytik Inštitútu 2050 Tomáš Chabada.
Európsky klimatický pakt (EKP) zdôrazňuje, že zmeny v doprave musia zohľadňovať sociálnu realitu. Podľa odborníkov je nevyhnutné brať do úvahy dostupnosť služieb, regionálne rozdiely aj situáciu domácností, ktoré nemajú reálnu alternatívu k individuálnej doprave.
Dopravná chudoba označuje stav, keď ľudia nemajú k dispozícii dostupnú, spoľahlivú alebo cenovo zvládnuteľnú dopravu do miest, kam potrebujú cestovať. Ľudí najčastejšie nelimituje len cena, ale dostupnosť dopravy. Medzi hlavné bariéry patria nedostatok spojov, zlé nadväznosti, nevhodné časy odchodov a dlhé cestovanie.
Ak verejná doprava nefunguje spoľahlivo alebo nepokrýva potreby ľudí, auto je nevyhnutnosťou. Závislosť od auta prehlbuje rozdiely medzi domácnosťami - kto auto nemá, je v nevýhode, kto ho má, musí znášať náklady, aj keď si ich často nemôže dovoliť.
„Keď sa povie chudoba, každý si predstaví tých najbiednejších. Dopravná chudoba sa však týka najmä mladých ľudí, rodín a ľudí žijúcich v odľahlejších lokalitách. Žijú tam, lebo bývanie v mestách je nedostupné alebo tam majú svoje zázemie. Dopravná chudoba spôsobuje vylúčenie z hospodárskeho a spoločenského života. Týchto ľudí de facto strácame,“ upozorňuje ambasádorka EKP Zuzana Fialová.
Aj keď hlavným problémom býva dostupnosť spojov, finančný rozmer dopravy je rovnako dôležitý. „Sú oblasti Slovenska, kde je dopravná a energetická chudoba veľmi úzko prepojená. Ide najmä o regióny s nižšími príjmami a slabou verejnou dopravou. Domácnosti sa tam často rozhodujú, či zaplatia energie, nakúpia potraviny alebo sa dostanú do práce či školy,“ približuje vedecká pracovníčka Prognostického ústavu Centra spoločenských a psychologických vied Slovenskej akadémie vied (SAV) Dušana Dokupilová.
