< sekcia Ekonomika

Druhý deň summitu EÚ sa začal v znamení ústupkov pre šetrné krajiny

Na archívnej snímke lídri Európskej únie počas stretnutia za okrúhlym stolom na dvojdňovom summite EÚ v sídle Európskej rady v Bruseli 17. júla 2020. Štvrtý zľava z vnútornej strany uprostred slovenský premiér Igor Matovič. Hlavnou témou samitu sú rokovania o pláne obnovy v reakcii na krízu spôsobenú pandémiou ochorenia COVID-19 a o novom dlhodobom rozpočte EÚ. Foto: TASR/AP

Prvý deň debát skončil bez úspechu, keď holandský premiér Mark Rutte trval na jednomyseľnom schvaľovaní finančnej pomoci poskytovanej cez plán obnovy pre každú jednu členskú krajinu.

Brusel 18. júla (TASR) - Druhý deň mimoriadneho summitu EÚ v Bruseli, ktorého cieľom je nájsť kompromisnú dohodu hláv vlád a štátov Únie o sedemročnom rozpočte a o pláne obnovy po koronakríze, začal predložením ďalšieho 65-stranového návrhu, ktorým chce predseda Európskej rady Charles Michel presvedčiť Holandsko a vôbec Skupinu šetrných (F4), aby boli ochotní pristúpiť na kompromisnú dohodu.

Michel, ktorý má podporu nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Emmanuela Macrona, vyjadril nádej, že sa v sobotu rozhovory odblokujú. Prvý deň debát totiž skončil bez úspechu, keď holandský premiér Mark Rutte trval na jednomyseľnom schvaľovaní finančnej pomoci poskytovanej cez plán obnovy pre každú jednu členskú krajinu. Pôvodný plán túto kompetenciu zveril Európskej komisii.

Michel chce Rutteho upokojiť protinávrhom, podľa ktorého by platilo, že ak by nejaká krajina vzniesla námietky proti vyplateniu finančných prostriedkov na obnovu inému štátu, mohla by do troch dní požiadať Európsku radu alebo ministrov financií EÚ (Ecofin) o bezodkladné predloženie záležitosti na uspokojivé vyriešenie.

Najnovší Michelov návrh tiež stanovuje, že v 750-miliardovom balíku plánu obnovy by sa znížili granty o 50 miliárd na 450 miliárd eur a objem pôžičiek by sa zvýšil z 250 na 300 miliárd eur. Skupina F4 má predstavu, že granty by nemali prekročiť hranicu 300 miliárd eur, čo je pre väčšinu členov EÚ neprijateľné.

Sobotňajší návrh vychádza v ústrety "šetrným krajinám" - Dánsku, Holandsku, Rakúsku a Švédsku - aj tým, že im sľubuje zvýšiť rabaty v rámci sedemročného rozpočtu, čiže korekčné mechanizmy, ktoré využívajú krajiny najviac prispievajúce do spoločného rozpočtu EÚ. Pre Rakúsko by to znamenalo ročne o 50 miliónov eur navyše, kým pre Dánsko a Švédsko by sa rabaty zvýšili o 25 miliónov eur ročne.

Novinkou je aj zvýšenie ciel, ktoré si vlády jednotlivých štátov môžu ponechať vo svojej štátnej kase, z 15 na 20 percent, čo opäť najviac vychádza v ústrety Holandsku s jeho obrovskými prístavmi a masívnym tokom tovarov do Európy. Na februárovom rozpočtovom summite sa pritom hovorilo iba o 12,5-percentnej úrovni týchto ciel.

Týždenník Politico na svojej webovej stránke uviedol, že Michel okrem zníženia grantového financovania navrhol aj škrty v sedemročnom rozpočte. Tie by sa mali týkať vedeckého programu Horizont Europe (zníženie o dve miliardy eur), programu v oblasti zdravia (zníženie o 2,7 miliardy eur) a financovania rozvoja vidieka (zníženie o päť miliárd eur). Zrušiť navrhol aj plánovaný fond na podporu solventnosti európskych podnikov vo výške 26 miliárd eur.

Michel podľa rovnakého zdroja dúfa, že po piatku, keď viacerí lídri poslali do rodnej krajiny správu, že tvrdo bojujú za svoje národné priority, budú v sobotu ochotnejší na kompromisné riešenia.