Bratislava 23. septembra (TASR) - Rozdielna cena na webe, v aplikácii alebo na rôznych používateľských účtoch nemusí byť chybou ani podvodom. Legislatíva obchodníkom umožňuje nastaviť odlišné ceny pre jednotlivé predajné kanály, meniť ich podľa dopytu alebo ich automaticky prispôsobovať konkrétnemu zákazníkovi. Uviedla to riaditeľka spotrebiteľskej organizácie dTest Eduarda Hekšová.

Ak obchodník automaticky prispôsobí cenu na základe nákupného správania konkrétneho spotrebiteľa, ide podľa nej o takzvanú personalizovanú cenu. „Obchodník musí spotrebiteľa jasne informovať, že ide o personalizovanú cenu, a to pred každou transakciou. Nestačí, ak túto informáciu uvedie iba v obchodných podmienkach alebo vo všeobecných zásadách spracovania osobných údajov,“ priblížila Hekšová.

Pri určovaní ceny môže obchodník vychádzať napríklad z histórie nákupov, navštívených stránok, počtu kliknutí na konkrétnu ponuku, polohy alebo typu používaného zariadenia. Tieto údaje môže získavať prostredníctvom zákazníckeho účtu či sledovacích súborov cookies. „Rozdielne ceny však nesmú byť diskriminačné ani založené na nezákonnom využívaní osobných údajov,“ upozornila Hekšová.

Ak aplikácia zobrazuje inú cenu než web, nemusí automaticky ísť o personalizovanú ponuku. Pokiaľ všetci používatelia aplikácie vidia rovnakú „app cenu“, ide skôr o cenu alebo zľavu viazanú na konkrétny predajný kanál. Ak je však nižšia cena v aplikácii prezentovaná ako zľava, obchodník musí pri výrobku uviesť aj najnižšiu cenu, za ktorú ho na danom predajnom kanáli ponúkal počas predchádzajúcich 30 dní. Ponuka zároveň nesmie vytvárať klamlivý dojem, napríklad že zľava platí pre všetkých, ak je dostupná iba používateľom aplikácie.

Spotrebitelia sa môžu stretnúť aj s dynamickou cenou. Tá sa mení podľa situácie na trhu, napríklad podľa dopytu alebo obsadenosti. Personalizovaná cena sa, naopak, odvíja od údajov alebo predpokladov o konkrétnom zákazníkovi či určitej skupine zákazníkov. „Ak sa cena hotelovej izby zvýši všetkým zákazníkom pre ubúdajúcu kapacitu, ide o dynamickú cenu. O personalizovanú cenu by mohlo ísť vtedy, ak by algoritmus konkrétnemu zákazníkovi ponúkol inú cenu na základe jeho predchádzajúceho vyhľadávania, počtu kliknutí alebo aktivity na používateľskom účte,“ vysvetlila.

Upozornila, že o zakázanú cenovú diskrimináciu môže ísť vtedy, keď obchodník účtuje spotrebiteľovi vyššiu cenu výlučne z dôvodu jeho štátnej príslušnosti alebo krajiny bydliska. Nie každý cenový rozdiel je však zakázaný. Odlišnú cenu môže odôvodniť napríklad rozdielna výška daní alebo náklady na dopravu.

„Ak si však spotrebiteľ objedná tovar v inej krajine EÚ a zabezpečí si jeho vyzdvihnutie bez cezhraničného doručenia, musí mať prístup k rovnakým cenám a ponukám ako miestni zákazníci,“ dodala Hekšová. Rovnaké pravidlo platí aj pre služby poskytované v prevádzke obchodníka, napríklad ubytovanie, prenájom auta či vstupenky, a tiež pre niektoré elektronické služby, ako sú cloudové úložiská alebo webhosting. Obchodník teda nesmie zákazníka znevýhodniť ani mu znemožniť nákup iba pre jeho štátnu príslušnosť alebo miesto bydliska.

dTest je najväčšou českou spotrebiteľskou organizáciou, ktorá na trhu pôsobí už od roku 1992. Táto nezisková organizácia je vydavateľom spotrebiteľského časopisu dTest, ktorý vychádza na slovenskom a českom trhu.