Prezidentské voľby 2024
Najnovšie správy
B K tomuto záveru dospel poslanecký prieskum, ktorý dnes v Tipose uskutočnili členovia finančného výboru parlamentu.
Autor TASR
,aktualizované Bratislava 24. júna (TASR) – Štátna lotériová spoločnosť Tipos robí všetko pre to, aby dostala naspäť spornú sumu 13 miliónov eur od schránkovej spoločnosti Lemikon so sídlom na Cypre. K tomuto záveru dospel poslanecký prieskum, ktorý dnes v Tipose uskutočnili členovia finančného výboru parlamentu. Podľa niektorých poslancov však bude problém získať tieto v minulosti vyplatené peniaze späť na Slovensko.
"Na tomto poslaneckom prieskume sme sa oboznámili so všetkými právnymi faktami, ktoré sú vzhľadom na spor relevantné. Spoločnosť Tipos vyvíja maximálne úsilie, aby sa dostala naspäť k vyplateným financiám a aby zvrátila túto právnu kauzu vo svoj prospech," skonštatoval po skončení prieskumu predseda finančného výboru Daniel Duchoň (Smer-SD). Dodal, že Krajský súd v Bratislave bude znovu skúmať hodnotu know-how a zaoberať sa celou kauzou od jej vzniku. "Tak ako spoločnosť Tipos aj my veríme, že nakoniec uspeje a domôže sa k vyplateným prostriedkom," povedal Duchoň, podľa ktorého Tipos v tom súdu poskytuje maximálnu súčinnosť.
"Prieskum sme iniciovali aj preto, lebo chceme vedieť, či po prípadnom úspechu firmy Tipos na súde slovenskí občania alebo skôr firma Tipos dostane naspäť tých 13 miliónov eur, ktoré boli v roku 2008 podľa mňa neoprávnene vyplatené firme Lemikon. Aj po dnešnom poslaneckom prieskume mi bolo potvrdené to, čoho som sa celý čas obával, že bude veľký problém od firmy Lemikon, ktorá sídli na Cypre a jej jediný majiteľ sídli na Paname, dostať nejaké peniaze, lebo jej základné imanie je 2000 eur," upozornil člen výboru Pavol Zajac (KDH).
Podotkol, že jediný kontakt, ktorý má Tipos na spomínanú firmu je cez právnu kanceláriu, ktorá Lemikon zastupuje od roku 2010. "Tipos ani občania Slovenska nevedia, kto je majiteľom a aký je majetok firmy, kto za ňou stojí. Nie sme spokojní s dohodou, ktorú v roku 2008 podpísali spoločnosť Tipos a vtedajší minister financií Ján Počiatek, na základe ktorej sa Lemikonu malo vyplatiť 66 miliónov eur. Na základe tejto dohody potom odišlo 13 miliónov na Cyprus," dodal Zajac.
Ako doplnil poslanec Ivan Švejna (Most-Híd), zámerom dnešného prieskumu bolo zistiť, ako je Tipos manažérsky pripravený na vymáhanie dlhu. "Znova bolo potvrdené, že to bude veľký problém, skoro nemožné získať naspäť 13 miliónov eur. Preto nie sme spokojní s tým, ako sa postupovalo v roku 2008, že k tej dohode vôbec došlo, nemalo k nej nikdy dôjsť," domnieva sa. Problém vidí v dohode, za ktorú by mal niesť politickú zodpovednosť vtedajší minister financií Ján Počiatek (nominant Smeru-SD).
Spor sa ťahá od roku 2000, kedy podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca bolo niekoľko možností, ako sa s ním vysporiadať. "Bohužiaľ nastalo to, že v roku 2008 Najvyšší súd ako odvolací orgán vydal právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého mal Tipos vyplatiť 66 miliónov eur následníkovi spoločnosti Športka, teda Lemikonu. A nielen vyplatiť, ale zároveň sa spoločnosť Tipos mala zdržať využívania know-how. Drvivá väčšina príjmov je na tých hrách, ktoré podľa Športky využíval Tipos neoprávnene," priblížil Kuruc.
Zároveň pripomenul, že podľa právnej úpravy platnej v roku 2008 by sa Tipos dostal do predlženia a manažéri by boli z toho dôvodu nútení podať návrh na konkurz. "Spoločnosť by takto zanikla," dodal. Vtedajším postupom ministerstva financií sa tomu však zabránilo, pričom Kuruc poukázal na to, že od roku 2008 získal štát z Tiposu viac ako 200 miliónov eur.
Aj keď spor ešte nie je definitívne ukončený, nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý celý spor vrátil na Krajský súd, je dobrou správou, reagoval hovorca exministra financií a súčasného ministra dopravy Jána Počiatka Martin Kóňa. "Toto rozhodnutie súdu bolo možné len kvôli tomu, že ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka podalo podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Navyše, expresnou zmenou legislatívy vtedajšou vládou sme umožnili, aby toto mimoriadne dovolanie malo aj odkladný účinok," reagoval pre TASR.
Vďaka tomu sa právoplatný vykonateľný rozsudok stal nevykonateľným, čím vtedajší minister odvrátili úpadok Tiposu, ktorý mohol fungovať ďalej a odvtedy zarobil štátu stovky miliónov eur. "O tieto stovky miliónov eur by Slovensko prišlo, keby Tipos išiel do bankrotu tak, ako to navrhovala vtedajšia opozícia," pripomenul Kóňa. Súčasnú aktivitu opozičných poslancov vníma ako "zúfalú snahu zaujať" a pýta sa, prečo nekonali v minulosti za Dzurindových vlád, keď sa ešte situácia dala vyriešiť bez nákladov pre štát.
"Na tomto poslaneckom prieskume sme sa oboznámili so všetkými právnymi faktami, ktoré sú vzhľadom na spor relevantné. Spoločnosť Tipos vyvíja maximálne úsilie, aby sa dostala naspäť k vyplateným financiám a aby zvrátila túto právnu kauzu vo svoj prospech," skonštatoval po skončení prieskumu predseda finančného výboru Daniel Duchoň (Smer-SD). Dodal, že Krajský súd v Bratislave bude znovu skúmať hodnotu know-how a zaoberať sa celou kauzou od jej vzniku. "Tak ako spoločnosť Tipos aj my veríme, že nakoniec uspeje a domôže sa k vyplateným prostriedkom," povedal Duchoň, podľa ktorého Tipos v tom súdu poskytuje maximálnu súčinnosť.
"Prieskum sme iniciovali aj preto, lebo chceme vedieť, či po prípadnom úspechu firmy Tipos na súde slovenskí občania alebo skôr firma Tipos dostane naspäť tých 13 miliónov eur, ktoré boli v roku 2008 podľa mňa neoprávnene vyplatené firme Lemikon. Aj po dnešnom poslaneckom prieskume mi bolo potvrdené to, čoho som sa celý čas obával, že bude veľký problém od firmy Lemikon, ktorá sídli na Cypre a jej jediný majiteľ sídli na Paname, dostať nejaké peniaze, lebo jej základné imanie je 2000 eur," upozornil člen výboru Pavol Zajac (KDH).
Podotkol, že jediný kontakt, ktorý má Tipos na spomínanú firmu je cez právnu kanceláriu, ktorá Lemikon zastupuje od roku 2010. "Tipos ani občania Slovenska nevedia, kto je majiteľom a aký je majetok firmy, kto za ňou stojí. Nie sme spokojní s dohodou, ktorú v roku 2008 podpísali spoločnosť Tipos a vtedajší minister financií Ján Počiatek, na základe ktorej sa Lemikonu malo vyplatiť 66 miliónov eur. Na základe tejto dohody potom odišlo 13 miliónov na Cyprus," dodal Zajac.
Ako doplnil poslanec Ivan Švejna (Most-Híd), zámerom dnešného prieskumu bolo zistiť, ako je Tipos manažérsky pripravený na vymáhanie dlhu. "Znova bolo potvrdené, že to bude veľký problém, skoro nemožné získať naspäť 13 miliónov eur. Preto nie sme spokojní s tým, ako sa postupovalo v roku 2008, že k tej dohode vôbec došlo, nemalo k nej nikdy dôjsť," domnieva sa. Problém vidí v dohode, za ktorú by mal niesť politickú zodpovednosť vtedajší minister financií Ján Počiatek (nominant Smeru-SD).
Spor sa ťahá od roku 2000, kedy podľa štátneho tajomníka ministerstva financií Radka Kuruca bolo niekoľko možností, ako sa s ním vysporiadať. "Bohužiaľ nastalo to, že v roku 2008 Najvyšší súd ako odvolací orgán vydal právoplatné a vykonateľné rozhodnutie, na základe ktorého mal Tipos vyplatiť 66 miliónov eur následníkovi spoločnosti Športka, teda Lemikonu. A nielen vyplatiť, ale zároveň sa spoločnosť Tipos mala zdržať využívania know-how. Drvivá väčšina príjmov je na tých hrách, ktoré podľa Športky využíval Tipos neoprávnene," priblížil Kuruc.
Zároveň pripomenul, že podľa právnej úpravy platnej v roku 2008 by sa Tipos dostal do predlženia a manažéri by boli z toho dôvodu nútení podať návrh na konkurz. "Spoločnosť by takto zanikla," dodal. Vtedajším postupom ministerstva financií sa tomu však zabránilo, pričom Kuruc poukázal na to, že od roku 2008 získal štát z Tiposu viac ako 200 miliónov eur.
Aj keď spor ešte nie je definitívne ukončený, nedávne rozhodnutie Najvyššieho súdu, ktorý celý spor vrátil na Krajský súd, je dobrou správou, reagoval hovorca exministra financií a súčasného ministra dopravy Jána Počiatka Martin Kóňa. "Toto rozhodnutie súdu bolo možné len kvôli tomu, že ministerstvo financií pod vedením Jána Počiatka podalo podnet na podanie mimoriadneho dovolania generálneho prokurátora. Navyše, expresnou zmenou legislatívy vtedajšou vládou sme umožnili, aby toto mimoriadne dovolanie malo aj odkladný účinok," reagoval pre TASR.
Vďaka tomu sa právoplatný vykonateľný rozsudok stal nevykonateľným, čím vtedajší minister odvrátili úpadok Tiposu, ktorý mohol fungovať ďalej a odvtedy zarobil štátu stovky miliónov eur. "O tieto stovky miliónov eur by Slovensko prišlo, keby Tipos išiel do bankrotu tak, ako to navrhovala vtedajšia opozícia," pripomenul Kóňa. Súčasnú aktivitu opozičných poslancov vníma ako "zúfalú snahu zaujať" a pýta sa, prečo nekonali v minulosti za Dzurindových vlád, keď sa ešte situácia dala vyriešiť bez nákladov pre štát.
