Brusel 23. júna (TASR) - Dvanásť členských krajín EÚ pred tohtotýždňovým (25. 6.) zasadnutím Rady EÚ pre životné prostredie v Luxemburgu sa v spoločnom liste vyjadrilo k systému emisných povoleniek (ETS) a k Modernizačnému fondu. Medzi signatármi listu je aj Slovensko, informuje spravodajca TASR.

Zástupcovia Bulharska, Česka, Estónska, Grécka, Chorvátska, Litvy, Lotyšska, Maďarska, Poľska, Rumunska, Slovenska a Slovinska spresnili, že konajú v duchu európskej spolupráce a spoločnej zodpovednosti za dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti klímy a energetiky. Spoločne sa vyjadrili za potrebu posilniť Modernizačný fond ako kľúčový nástroj na podporu členských štátov s nižším a stredným príjmom HDP, kde transformačné výzvy zostávajú značné a investičná medzera je najnáročnejšia.

Signatári listu uviedli, že popri cieľoch dekarbonizácie musí Únia posilniť svoju priemyselnú konkurencieschopnosť, energetickú bezpečnosť a technologické vedúce postavenie. Pripomenuli, že skúsenosti z posledných rokov ukazujú, že Modernizačný fond je účinný a flexibilný nástroj na podporu energetickej transformácie vo veľkom rozsahu a zabezpečuje priame smerovanie príjmov zo systému EÚ na obchodovanie s emisiami do transformácie ich hospodárstiev a regiónov.

„Z pohľadu EÚ Modernizačný fond umožňuje menej bohatým členským štátom realizovať ambiciózne, kapitálovo náročné investície, ktoré prispievajú k ich strategickej odolnosti a autonómii od dovážaných fosílnych palív,“ uvádza sa v spoločnom liste, kde sa rovnako zdôrazňuje, že Modernizačný fond preukázal hodnotu predvídateľného a efektívneho investičného mechanizmu.

V liste sa spresňuje, že flexibilita tohto fondu sa odráža v širokej škále oblastí oprávnených na podporu, čo umožňuje prispôsobiť podporu špecifickým potrebám jednotlivých členských štátov a smerovať financovanie rôznym skupinám príjemcov vrátane podnikov, domácností a subjektov zastupujúcich sektory ako energetika, priemysel, doprava a poľnohospodárstvo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti 12 krajín eurobloku vyzýva na pokračovanie a posilnenie Modernizačného fondu po roku 2030, pričom presadzujú zachovanie jeho cielenej povahy v súlade s flexibilitou pre špecifické potreby prijímajúcich členských štátov. V tejto súvislosti by Modernizačný fond mal výslovne umožniť investície do všetkých technológií s nulovými emisiami.

Signatári listu zdôraznili potrebu zachovať kľúčové zásady fondu: flexibilitu pri využívaní jeho zdrojov, riadnu správu vecí verejných a cielenú podporu strategických investícií. Vyzvali aj na výrazné zvýšenie rozsahu financovania v súlade s rastúcimi výzvami transformácie, pričom zdôraznili pripravenosť úzko spolupracovať v tejto veci s Európskou komisiou a s ostatnými členskými štátmi na posilnení výkonnosti a úspešnosti tohto nástroja v rámci klimatického rámca EÚ po roku 2030.

EÚ chce viac investovať do prepojení s regiónom Čierneho mora a južného Kaukazu

Európska komisia (EK) v utorok oznámila, že na medzinárodnom podujatí v Bruseli spustila platformu Programu prepojenia a uzavrela dohody s medzinárodnými finančnými inštitúciami, ktoré by mali zmobilizovať do dvoch miliárd eur na strategické investície do prepojenia v regióne Čierneho mora a na južnom Kaukaze. Informuje o tom spravodajca TASR.

V rámci strategického prístupu Európskej únie (EÚ) k regiónu Čierneho mora sa takzvaný Program prepojenia zameriava na posilnenie väzieb medzi Európou a Strednou Áziou prostredníctvom regiónu Čierneho mora a južného Kaukazu, čím sa podporujú udržateľné prepojenia, hospodárska spolupráca a regionálny rozvoj.

Platforma tohto programu bola predstavená na ministerskom stretnutí na vysokej úrovni, ktoré hostili eurokomisárka pre rozšírenie Marta Kosová, eurokomisár pre medzinárodné partnerstvá Jozef Síkela a eurokomisár pre udržateľnú dopravu Apostolos Tzitzikostas.

Stretnutie združilo ministrov dopravy a vysokých predstavitelia členských štátov EÚ, Arménska, Kazachstanu, Kirgizska, Moldavska, Tadžikistanu, Turkménska, Turecka, Ukrajiny a Uzbekistanu, spolu so zástupcami skupiny G7 a medzinárodných finančných inštitúcií. Cieľom debát bolo presadzovať program medziregionálneho prepojenia v rámci stratégie EÚ známej ako Globálna brána.

Platforma Programu prepojenia poskytne rámec pre zúčastnené krajiny, medzinárodné finančné inštitúcie a ďalšie zainteresované strany na koordináciu investícií a politických opatrení v sektoroch dopravy, energetiky, digitálneho prepojenia a obchodu.

V záujme ďalšieho posilnenia spolupráce s týmto regiónom sa účastníci dohodli aj na posilnení prevádzkovej výkonnosti Transkaspického dopravného koridoru. Vyzvali eurokomisiu, aby posúdila fungovanie tohto koridoru a navrhla opatrenia na zlepšenie jeho konkurencieschopnosti.

Komisia uzavrela vyhlásenia o zámere s medzinárodnými finančnými inštitúciami, od ktorých sa očakáva, že zmobilizujú až dve miliardy eur na investície do dopravnej infraštruktúry, hraničných priechodov a uľahčenia obchodu v regióne Čierneho mora a južného Kaukazu.

Medziregionálna agenda prepojenia, ktorá bola predstavená na medziregionálnom stretnutí ministrov bezpečnosti a prepojenia v Luxemburgu v októbri 2025, je súčasťou stratégie EÚ s názvom Globálna brána. Jej cieľom je posilniť dopravné, energetické a digitálne prepojenia medzi EÚ a strednou Áziou cez južný Kaukaz a región Čierneho mora koordináciou strategických investícií a regulačnej spolupráce.


(spravodajca TASR Jaromír Novak)