Londýn 20. marca (TASR) – Vojna na Ukrajine má podľa Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) veľké ekonomické dôsledky na energetiku, potraviny, infláciu a chudobu. Uviedla to hlavná ekonómka EBOR Beata Javorčiková v rozhovore pre AFP, ktorý prevzala TASR.

Globálne banky poskytli Ukrajine miliardovú pomoc vrátane 2 miliárd eur od EBOR so sídlom v Londýne, ale koniec konfliktu je v súčasnosti v nedohľadne.

Kríza však už spôsobila raketový rast cien komodít, čo zrýchlilo infláciu, ktorá už dosiahla najvyššie tempo za niekoľko desaťročí.

Javorčiková na otázku, aké budú náklady na obnovu Ukrajiny, skonštatovala, že budú závisieť od toho, ako dlho budú boje trvať. Veľké časti krajiny zatiaľ stále fungujú – infraštruktúra, bankový systém aj časť firiem. Ale je to veľmi ťažké kvantifikovať.

Ukrajinská vláda odhadla, že bude potrebovať 100 miliárd USD (90,84 miliardy eur) na zničenú infraštruktúru a budovy. To zodpovedá približne dvom tretinám hrubého domáceho produktu (HDP) krajiny. Podľa vlády v Kyjeve polovica firiem zanikla a ostatné firmy pracujú so zníženou kapacitou, čo signalizuje, že ekonomické náklady budú značné.

Vojna vyhnala tiež milióny ľudí z Ukrajiny. Historická skúsenosť pritom hovorí, že niektorí utečenci zostávajú aj po skončení konfliktu v hostiteľských krajinách a slúžia ako most, ako ľudia, ktorí nadväzujú obchodné vzťahy so svojou domovskou krajinou a týmto spôsobom uľahčujú toky investícií a obchodu. Historická skúsenosť však tiež naznačuje, že ak bude konflikt pokračovať, počet utečencov môže dosiahnuť šesť miliónov. Bol by to obrovský a bezprecedentný rozsah.

Pokiaľ ide o komoditné trhy, aj keby sa vojna zastavila už dnes, následky tohto konfliktu by sa na cenách komodít prejavovali ešte niekoľko mesiacov, povedala Javorčiková.

Foto: TASR/AP

Chudobných pritom oveľa viac zasiahnu vyššie ceny energií a potravín, čo môže ohroziť politickú stabilitu.

Rusko a Ukrajina sa podieľajú 30 % na globálnom exporte pšenice. Ukrajinskí farmári zatiaľ minuloročnú úrodu nepredali, keďže lodná doprava v Čiernom mori je sťažená. Ale nesejú ani nové plodiny.

Rusko a Bielorusko sú zase veľmi dôležitými vývozcami čpavku a potaše, potrebných na výrobu hnojív. A konflikt má vplyv aj na obnoviteľnú energiu, pretože potrebuje nikel, meď, platinu a paládium. Zároveň, ceny plynu v Európe sú na rekordných úrovniach a ropa zdražuje na celom svete. Všetky tieto faktory vedú k vyššej inflácii.

Na otázku o vplyve sankcií na Rusko Javorčiková odpovedala, že existujú krátkodobé ekonomické náklady, ktoré vyplývajú z predchádzajúceho medzinárodného obchodu a nižšej dôvery. Tu možno hovoriť o strate dôvery spotrebiteľov, strate hodnoty rubľa a podobne. Ale zaujímavejšie sú dlhodobé náklady.

Ak aj po skončení konfliktu bude Rusko vnímané ako riziková destinácia pre investície, alebo ak dôjde k nejakým znárodňovaniu, ako to naznačil prezident Vladimir Putin, poškodí to dobré meno Ruska. Zároveň, ak sankcie na vývoz špičkových technológií pretrvajú, Rusko stratí prístup k znalostiam. Potom môže dôjsť aj k strate toku vedcov a študentov v oboch smeroch.

Čo sa týka vplyvu konfliktu na svetovú ekonomiku, začal sa v čase, keď už dochádzalo k jej spomaľovaniu, takže vyššie ceny energií budú ešte viac brzdiť hospodársky rast. Vyššia inflácia prinúti tiež centrálne banky reagovať zvýšenými úrokovými sadzbami, čo bude tiež zlé pre rast. Takže tento konflikt bude mať nepriaznivý vplyv na globálnu ekonomiku – o tom niet pochýb, dodala Javorčiková, ktorá je pôvodom Poľka.