Frankfurt nad Mohanom 21. apríla (TASR) - Európska centrálna banka je pripravená prijať ďalšie kroky na boj s nízkym rastom ekonomiky a slabou infláciou. Úrokové sadzby v eurozóne zrejme dlhší čas zostanú na "súčasných alebo nižších úrovniach", uviedol šéf ECB Mario Draghi na dnešnej tlačovej konferencii po zasadnutí Rady guvernérov. Informovali o tom agentúry DPA a RTTNews.

Ak to bude potrebné, ECB využije v rámci svojho mandátu všetky dostupné prostriedky v boji s trvale nízkou infláciou a slabým rastom ekonomiky. "Menová politika bola jedinou politikou, ktorá počas uplynulých štyroch rokov podporovala rast," bránil Draghi stratégiu ECB.

Draghi zdôraznil, že v rámci centrálnej banky sa nikdy nediskutovalo o takzvaných "vrtuľníkových peniazoch", teda priamych finančných injekciách firmám a spotrebiteľom za odídenia bankového sektora. To je totiž spojené s mnohých právnymi a praktickými prekážkami. Pred nedávnom Draghi označil "vrtuľníkové peniaze" za zaujímavý nápad, čím vyvolal prudkú debatu.

Rada guvernérov na svojom dnešnom zasadnutí ponechala úrokové sadzby nezmenené. Uviedla tiež, že začne implementovať plánovanú expanziu program nákupu aktív.

Draghi očakáva, že tempo rastu spotrebiteľských cien sa v druhej polovici tohto roka zrýchli a v najbližších dvoch rokoch bude pokračovať vo zvyšovaní. V najbližších mesiacoch však zrejme opäť padne do negatívneho teritória. ECB zaručuje cenovú stabilitu pri medziročnej miere inflácie tesne pod dvoma percentami.

Banka preto začne v júni nakupovať firemné dlhopisy a úrokové sadzby zostanú nízke aj po skončení programu nákupu aktív, uviedol Draghi.

Draghi sa bránil kritike ultra uvoľnenej menovej politiky ECB, ktorá sa ozýva z Nemecka, odvolaním sa na nezávislosť centrálnej banky. "Naším mandátom je zabezpečenie cenovej stability v celej eurozóne, nielen v Nemecku," vyhlásil. "Tento mandát je zakotvený v európskych zmluvách. Dodržujeme európske právo, sme nezávislí."

Šéf ECB dôraznil, že všetci členovia Rady guvernérov sú jednotí a vedia, že musia brániť nezávislosť centrálnej banky. Sú tiež presvedčení, že aktuálna menová politika je primeraná na dosiahnutie cieľov ECB.

Deficit EÚ a eurozóny vlani klesol na 2,4 % a 2,1 % HDP

Priemerný deficit verejných financií všetkých krajín EÚ bol vlani na úrovni 2,4 % hrubého domáceho produktu (HDP), v prípade 19-člennej eurozóny na úrovni 2,1 % HDP. Verejný dlh eurozóny dosiahol 90,7 %, v prípade celej EÚ 85,2 %. Vyplýva to z dnes zverejnenej jarnej notifikácie európskeho štatistického úradu Eurostat.

Deficit aj dlh tak v porovnaní s rokom 2014 klesli. V eurozóne sa deficit verejných financií znížil z 2,6 % na spomínaných 2,1 %, v EÚ ako celku išlo o pokles z 3 % na 2,4 %. Verejný dlh sa v eurozóne znížil z 92 % na 90,7 %, v celej EÚ z 86,8 % na 85,2 %.

V roku 2015 prebytok verejných financií zaznamenalo v celej EÚ len Luxembursko (1,2 %), Nemecko (0,7 %) a Estónsko (0,4 %). Švédsko dosiahlo vyrovnaný rozpočet. Najnižšie deficity boli zaznamenané v Litve (-0,2 %), Českej republike (-0,4 %), Rumunsku (-0,7 %) a na Cypre (-1,0 %).

Viaceré členské štáty EÚ mali schodky na úrovni 3 % HDP alebo viac - Grécko (-7,2 %), Španielsko (-5,1 %), Portugalsko a Spojené kráľovstvo (-4,4 %), Francúzsko (-3,5 %), Chorvátsko (-3,2%). Deficit slovenských verejných financií dosiahol vlani 2,97 % HDP.

Na konci minulého roka bol najnižší pomer vládneho dlhu k HDP zaznamenaný v Estónsku (9,7 %). Nasledovali Luxembursko (21,4 %), Bulharsko (26,7 %), Lotyšsko (36,4 %) a Rumunsko (38,4 %).

Sedemnásť členských štátov malo podiel dlhu vyšší ako 60 % HDP, pričom najvyšší registrovaný údaj bol v Grécku (176,9 %), Taliansku (132,7 %), Portugalsku (129 %), na Cypre (108,9 %) a v Belgicku (106 %).

Priemerné verejné výdavky v eurozóne v roku 2015 dosiahli 48,6 % HDP a príjmy 46,6 % HDP. V prípade EÚ ako celku to bolo 47,4 % na strane výdavkov a 45 % pri príjmoch. Podiel príjmov aj výdavkov v EÚ aj eurozóne tak vlani medziročne klesol.