Bratislava/Frankfurt nad Mohanom 20. decembra (TASR) - Európska centrálna banka (ECB) tento týždeň ukončila rok ponechaním úrokových sadzieb bez zmeny, keďže inflácia sa drží blízko 2 % a ekonomika eurozóny zostáva stabilná. Pretrvávajúca neistota znamená aj jej opatrný prístup do budúcnosti. Pre slovenské domácnosti to naznačuje, že nedôjde k výraznej zmene sadzieb hypoték a budú pokračovať aj nízke výnosy na bankových vkladoch, zhodnotil ekonóm Finaxu Patrik Kindl.

„ECB na svojom poslednom tohtoročnom zasadaní jednohlasne ponechala sadzby podľa očakávaní nezmenené, depozitná sadzba tak zostáva na 2 %. Za rozhodnutím stoja najmä pozitívne makroekonomické dáta, ako je cenová stabilita blízka 2 % a stabilný trh práce. ECB si takto necháva priestor na zníženie sadzieb v prípade potenciálneho neočakávaného šoku,“ vysvetlil analytik.

Pripomenul, že podľa nových projekcií Eurosystému sa má inflácia v rokoch 2025 až 2028 pohybovať blízko 2 % cieľa ECB, pričom v roku 2025 dosiahla v priemere 2,1 %. Hospodársky rast eurozóny má byť silnejší, ako sa pôvodne predpokladalo, a to vďaka domácemu dopytu a zvýšeným vládnym výdavkom. Rada guvernérov ECB avizovala, že bude rozhodovať o úrokových sadzbách flexibilne, na základe aktuálnych ekonomických údajov, s cieľom stabilizovať infláciu na úrovni 2 % v strednodobom horizonte.

„Hypotéky na Slovensku sa tak výrazne nezlacnia. Je možné očakávať len ich drobné zníženie s cieľom prilákať nových klientov. Depozitné produkty, ako sporiace účty či termínované vklady, budú ponúkať aj počas nasledujúceho roka len nízke výnosy,“ predpokladá Kindl.

Zmenu nastavenia menovej politiky v eurozóne neočakáva v najbližších kvartáloch ani makroekonomický analytik Slovenskej sporiteľne Marián Kočiš. „Domnievame sa, že cyklus uvoľňovania menovej politiky je v tomto bode ukončený a kľúčové sadzby ECB sa pohybujú približne na neutrálnej úrovni, ktorá ekonomiku eurozóny ani výrazne nepodporuje, ani výrazne nebrzdí. Zároveň však nemožno vylúčiť, že materializácia niektorých rizík by si v budúcnosti vyžiadala reakciu zo strany ECB, a to potenciálne oboma smermi,“ upozornil.

Avizoval, že účinky predchádzajúcich rozhodnutí menovej politiky sa budú do reálnej ekonomiky prenášať ešte nejaký čas. Úrokové sadzby na úveroch či depozitách by sa preto mali meniť len pozvoľna.

Analytik zároveň pripomenul, že na finančných trhoch došlo v poslednom polroku k nárastu ceny dlhých peňazí, pričom tento trend sa výraznejšie zrýchlil od začiatku decembra. „V kombinácii s ukončením cyklu uvoľňovania menovej politiky to výrazne obmedzuje priestor na ďalšie znižovanie úrokových sadzieb. Budúci vývoj sadzieb však bude aj naďalej závisieť od konkurenčného prostredia na trhu a vývoja rizikových prirážok na štátnych dlhopisoch,“ doplnil Kočiš.