Komunálne voľby 2026
Všetky správy
Veľkoobchodné ceny plynu vzrástli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o viac než 140 %.
Autor TASR
Frankfurt nad Mohanom 21. septembra (TASR) - Rast cien plynu sa do inflácie v eurozóne pretaví pravdepodobne skôr než v minulosti, na ceny elektriny však bude mať v dôsledku zvyšovania produkcie z obnoviteľných zdrojov menší vplyv. Uviedla to v pondelok v najnovšom Ekonomickom bulletine Európska centrálna banka (ECB). Informovala o tom agentúra Reuters.
Veľkoobchodné ceny plynu vzrástli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o viac než 140 %. Podpísal sa pod to konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol po útoku USA a Izraela na Irán koncom februára. Irán v reakcii na útok zablokoval Hormuzský prieliv, kľúčovú námornú trasu, ktorou sa pred vojnou prepravovalo zhruba 20 % celosvetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Navyše, zásoby plynu v Európe sú na toto obdobie roka nízke, čo zvyšuje riziko ďalšieho rastu cien suroviny.
Po útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa európsky trh s plynom stále viac liberalizoval. Zmeny, ktoré zahrnujú flexibilnejšie oceňovanie a krátkodobejšie fixné kontrakty, viedli k tomu, že aj maloobchodné ceny plynu sa budú meniť rýchlejšie než v minulosti.
Prieskum ECB ukázal, že zmeny veľkoobchodných cien plynu sa prejavia na spotrebiteľských cenách suroviny vo viac než polovici štátov eurozóny do jedného až troch mesiacov. To je viac krajín než v roku 2022. V zhruba desatine štátov by to malo byť do štyroch až šiestich mesiacov a v prípade jednej tretiny členských krajín do siedmich až 12 mesiacov.
„Najvýraznejšia zmena v porovnaní s rokom 2022 sa čaká v prípade krajín, kde sa zmeny veľkoobchodných cien plynu prejavia na spotrebiteľských cenách suroviny v dlhšom horizonte, teda v priebehu 13 až 24 mesiacov. Zatiaľ čo v roku 2022 to takýto čas trvalo v krajinách, ktoré tvorili zhruba 40 % eurozóny, teraz klesne tento podiel na päť percent,“ dodala ECB.
Zistenia sú dôležité, keďže inflácia už teraz presahuje tri percentá, čo je výrazne nad dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Navyše, niektorí ekonómovia očakávajú, že do konca roka miera inflácie zrýchli na 4 %. To zvýši tlak na ECB, aby opätovne sprísnila menovú politiku. Banka naposledy zvýšila úrokové sadzby tento mesiac, a to o 25 bázických bodov. Kľúčová depozitná sadzba tak vzrástla na 2,50 %.
Na druhej strane, ceny elektrickej energie nereagujú tak citlivo na vývoj cien plynu než v minulosti. Dôvodom je zvyšovanie produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov, dodala ECB. „Tento vývoj predpokladá, že zmeny vo veľkoobchodných cenách plynu sa môžu do harmonizovanej spotrebiteľskej inflácie v oblasti plynu pretavovať o niečo rýchlejšie než v minulosti, avšak v prípade cien elektriny to nebude také výrazné,“ dodala ECB.
Veľkoobchodné ceny plynu vzrástli v porovnaní s rovnakým obdobím minulého roka o viac než 140 %. Podpísal sa pod to konflikt na Blízkom východe, ktorý vypukol po útoku USA a Izraela na Irán koncom februára. Irán v reakcii na útok zablokoval Hormuzský prieliv, kľúčovú námornú trasu, ktorou sa pred vojnou prepravovalo zhruba 20 % celosvetovej produkcie ropy a skvapalneného zemného plynu (LNG). Navyše, zásoby plynu v Európe sú na toto obdobie roka nízke, čo zvyšuje riziko ďalšieho rastu cien suroviny.
Po útoku Ruska na Ukrajinu vo februári 2022 sa európsky trh s plynom stále viac liberalizoval. Zmeny, ktoré zahrnujú flexibilnejšie oceňovanie a krátkodobejšie fixné kontrakty, viedli k tomu, že aj maloobchodné ceny plynu sa budú meniť rýchlejšie než v minulosti.
Prieskum ECB ukázal, že zmeny veľkoobchodných cien plynu sa prejavia na spotrebiteľských cenách suroviny vo viac než polovici štátov eurozóny do jedného až troch mesiacov. To je viac krajín než v roku 2022. V zhruba desatine štátov by to malo byť do štyroch až šiestich mesiacov a v prípade jednej tretiny členských krajín do siedmich až 12 mesiacov.
„Najvýraznejšia zmena v porovnaní s rokom 2022 sa čaká v prípade krajín, kde sa zmeny veľkoobchodných cien plynu prejavia na spotrebiteľských cenách suroviny v dlhšom horizonte, teda v priebehu 13 až 24 mesiacov. Zatiaľ čo v roku 2022 to takýto čas trvalo v krajinách, ktoré tvorili zhruba 40 % eurozóny, teraz klesne tento podiel na päť percent,“ dodala ECB.
Zistenia sú dôležité, keďže inflácia už teraz presahuje tri percentá, čo je výrazne nad dvojpercentným inflačným cieľom ECB. Navyše, niektorí ekonómovia očakávajú, že do konca roka miera inflácie zrýchli na 4 %. To zvýši tlak na ECB, aby opätovne sprísnila menovú politiku. Banka naposledy zvýšila úrokové sadzby tento mesiac, a to o 25 bázických bodov. Kľúčová depozitná sadzba tak vzrástla na 2,50 %.
Na druhej strane, ceny elektrickej energie nereagujú tak citlivo na vývoj cien plynu než v minulosti. Dôvodom je zvyšovanie produkcie elektriny z obnoviteľných zdrojov, dodala ECB. „Tento vývoj predpokladá, že zmeny vo veľkoobchodných cenách plynu sa môžu do harmonizovanej spotrebiteľskej inflácie v oblasti plynu pretavovať o niečo rýchlejšie než v minulosti, avšak v prípade cien elektriny to nebude také výrazné,“ dodala ECB.
