Zdravie
Všetky diskusie TASR TV
Verdikt súdu je výsledkom dlhoročných diskusií o úlohe Európskej centrálnej banky.
Autor TASR
,aktualizované Karlsruhe 5. mája (TASR) - Nemecký ústavný súd v utorok rozhodol, že Európska centrálna banka (ECB) musí objasniť, či je jej kľúčová schéma nákupu dlhopisov na podporu hospodárstva eurozóny „primeraná“, inak sa na nej nemecká centrálna banka Bundesbank už nemusí zúčastňovať.
Bundesbank bude mať na tri mesiace zakázané zúčastňovať sa na nákupe aktív z eurozóny, tzv. kvantitatívnom uvoľňovaní (QE), pokiaľ Rada guvernérov ECB neprijme nové rozhodnutie, ktoré zrozumiteľným a odôvodneným spôsobom preukáže, že ciele ECB v rámci jej menovej politiky nie sú disproporcionálne, uviedol nemecký ústavný sú vo svojom vyhlásení.
Podľa agentúry DPA súd tak podporil viaceré sťažnosti v Nemecku proti nákupu štátnych dlhopisov centrálnou bankou eurozóny. Cieľom programu, ktorý banka spustila v roku 2015, bolo podporiť ekonomiku regiónu a naštartovať infláciu.
Verdikt súdu je výsledkom dlhoročných diskusií o úlohe ECB. Nezahŕňa pritom súčasnú pomoc, ktorú ECB poskytuje euroregiónu v reakcii na koronavírusovú krízu.
Najvyšší sudcovia v Nemecku už v roku 2017 vyjadrili obavy, že jedna časť programu QE, a to nákup dlhopisov verejného sektora (Public Sector Purchase Programme, PSPP), by mohla predstavovať zapojenie sa banky do hospodárskej politiky a vládneho financovania, čo má ECB zakázané.
ECB v rámci tohto programu nakúpila štátne dlhopisy a iné cenné papiere z eurozóny v hodnote približne 2,6 bilióna eur v období od marca 2015 do konca roka 2018.
Najvyšší súd Európskej únie, luxemburský Európsky súdny dvor (ECJ), odmietol komentovať rozhodnutie nemeckého Ústavného súdu, podľa ktorého sú nákupy dlhopisov eurozóny Európskou centrálnou bankou (ECB) čiastočne v rozpore s nemeckou ústavou.
Nemecká centrálna banka Bundesbank tak bude možno musieť do troch mesiacov prestať s nákupom týchto dlhopisov, pokiaľ ECB podrobnejšie neobjasní svoj program a nedokáže, že je nevyhnutný. Jeho cieľom je podporiť hospodárstvo regiónu, ale v Nemecku čelí kritike niektorých expertov, podľa ktorých predstavuje nezákonné financovanie vlád centrálnou bankou eurozóny.
Schému stimulov ECB na podporu ekonomiky už predtým schválil Európsky súdny dvor, ale utorkové rozhodnutie nemeckého Ústavného súdu v Karlsruhe to spochybňuje. Hovorca ECJ Hartmut Ost sa odmietol vyjadriť k rozhodnutiu súdu v Karslruhe. Uviedol však, že množstvo rozsudkov v minulosti potvrdilo, že právo Európskej únie (EÚ) má prednosť pred vnútroštátnym právom členov bloku, no odmietol sa podrobne zaoberať tým, čo to znamená v tomto konkrétnom prípade.
Bundesbank bude mať na tri mesiace zakázané zúčastňovať sa na nákupe aktív z eurozóny, tzv. kvantitatívnom uvoľňovaní (QE), pokiaľ Rada guvernérov ECB neprijme nové rozhodnutie, ktoré zrozumiteľným a odôvodneným spôsobom preukáže, že ciele ECB v rámci jej menovej politiky nie sú disproporcionálne, uviedol nemecký ústavný sú vo svojom vyhlásení.
Podľa agentúry DPA súd tak podporil viaceré sťažnosti v Nemecku proti nákupu štátnych dlhopisov centrálnou bankou eurozóny. Cieľom programu, ktorý banka spustila v roku 2015, bolo podporiť ekonomiku regiónu a naštartovať infláciu.
Verdikt súdu je výsledkom dlhoročných diskusií o úlohe ECB. Nezahŕňa pritom súčasnú pomoc, ktorú ECB poskytuje euroregiónu v reakcii na koronavírusovú krízu.
Najvyšší sudcovia v Nemecku už v roku 2017 vyjadrili obavy, že jedna časť programu QE, a to nákup dlhopisov verejného sektora (Public Sector Purchase Programme, PSPP), by mohla predstavovať zapojenie sa banky do hospodárskej politiky a vládneho financovania, čo má ECB zakázané.
ECB v rámci tohto programu nakúpila štátne dlhopisy a iné cenné papiere z eurozóny v hodnote približne 2,6 bilióna eur v období od marca 2015 do konca roka 2018.
Európsky súdny dvor odmietol komentovať rozhodnutie nemeckého Ústavného súdu
Najvyšší súd Európskej únie, luxemburský Európsky súdny dvor (ECJ), odmietol komentovať rozhodnutie nemeckého Ústavného súdu, podľa ktorého sú nákupy dlhopisov eurozóny Európskou centrálnou bankou (ECB) čiastočne v rozpore s nemeckou ústavou.
Nemecká centrálna banka Bundesbank tak bude možno musieť do troch mesiacov prestať s nákupom týchto dlhopisov, pokiaľ ECB podrobnejšie neobjasní svoj program a nedokáže, že je nevyhnutný. Jeho cieľom je podporiť hospodárstvo regiónu, ale v Nemecku čelí kritike niektorých expertov, podľa ktorých predstavuje nezákonné financovanie vlád centrálnou bankou eurozóny.
Schému stimulov ECB na podporu ekonomiky už predtým schválil Európsky súdny dvor, ale utorkové rozhodnutie nemeckého Ústavného súdu v Karlsruhe to spochybňuje. Hovorca ECJ Hartmut Ost sa odmietol vyjadriť k rozhodnutiu súdu v Karslruhe. Uviedol však, že množstvo rozsudkov v minulosti potvrdilo, že právo Európskej únie (EÚ) má prednosť pred vnútroštátnym právom členov bloku, no odmietol sa podrobne zaoberať tým, čo to znamená v tomto konkrétnom prípade.
