Brusel/Luxemburg 4. marca (TASR) - Európska komisia (EK) by mala strategickejšie podporovať krajiny mimo EÚ pri zvyšovaní ich jadrovej bezpečnosti a zaistiť lepší dohľad nad financovaním. Vyplýva to zo správy, ktorú v stredu zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA), informuje spravodajca TASR.

EDA uviedol, že aj napriek niektorým úspechom EK chýba ucelený a aktualizovaný strategický prístup, a preto nie je dostatočne jasné, aké ciele sa EÚ snaží dosiahnuť, pritom to bráni koordinácii finančnej podpory, ktorú má k dispozícii. Audítori EK kritizujú aj za to, že nestanovila jasné priority a monitorovanie financovania EÚ bolo vo viacerých aspektoch nedostatočné.

Audítori pripomenuli, že havárie v Černobyle (1986), vo Fukušime (2011) a agresia Ruska voči Ukrajine zvýšili obavy o jadrovú bezpečnosť na celom svete. Dopyt po energii však rastie a čoraz väčší podiel na ňom má jadrová energia. EÚ je aktívnym podporovateľom medzinárodnej spolupráce v oblasti jadrovej bezpečnosti a od roku 2014 pridelila partnerským krajinám približne 600 miliónov eur vo forme grantov na odbornú prípravu, vybavenie, infraštruktúru, odborné znalosti a sanáciu, a poskytla úver vo výške 300 miliónov eur na zvýšenie bezpečnosti jadrových elektrární na Ukrajine.

„Pokiaľ ide o jadrovú bezpečnosť, jedno je isté: prevencia je lepšia ako liečba. Aj keď EÚ zostáva dôležitým globálnym hráčom v spolupráci v oblasti jadrovej bezpečnosti, mala by vypracovať ucelenú a aktuálnu stratégiu s cieľom usmerniť svoju spoluprácu a zlepšiť výber a monitorovanie opatrení financovaných EÚ,“ uviedol Marek Opiola, člen EDA, ktorý viedol tento audit.

V prvom rade by sa v takejto stratégii určili oblasti, v ktorých by opatrenia EÚ priniesli najväčšiu hodnotu, a zohľadnili by sa iniciatívy iných zainteresovaných strán. Okrem toho treba jasne stanoviť ciele, ktoré sa eurokomisia snaží dosiahnuť, finančná podpora, ktorú plánuje využiť, a zainteresované strany, ktoré by sa mali zapojiť.

EDA upozornil, že neexistujú strategické usmernenia pre všetky nástroje, ktoré má EK k dispozícii, vrátane grantov a úverov.

Ďalej by eurokomisia mala zlepšiť proces výberu opatrení financovaných EÚ. Návrhy z krajín mimo spoločenstva neboli vybrané s náležitou transparentnosťou, nebolo žiadne bodové hodnotenie ani poradie. Preto je ťažké zaručiť, že sa financie EÚ pridelili tam, kde mohli priniesť najväčšiu hodnotu. Dôkazy naznačujú, že niektoré opatrenia v Strednej Ázii a Iráne boli motivované širšími geopolitickými úvahami, aj keď sa nimi riešili niektoré konkrétne riziká v oblasti jadrovej bezpečnosti.

Po tretie, pri činnostiach financovaných EÚ často dochádzalo k oneskoreniam aj k prekročeniu nákladov, najmä počas stavebných a sanačných prác.

A napokon EK vo viacerých aspektoch mohla urobiť viac pri dohľade nad priebehom financovaných činností. Týka sa to najmä úveru vo výške 300 miliónov eur na program zvyšovania bezpečnosti, ktorý vykonáva prevádzkovateľ jadrových elektrární na Ukrajine. Komisia sa rozhodla spoliehať na tretie strany a úver vyplatila bez toho, aby mala istotu, že z neho budú pokryté výlučne výdavky súvisiace s týmto programom, ktoré vznikli dlžníkovi a ktoré zaplatil.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)