Brusel/Luxemburg 8. júla (TASR) - Opatrenia na obnovu financované z fondu EÚ na obnovu po pandémii ochorenia COVID-19 - Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (RRF) - prinášajú slabé úspory energie. K tomuto záveru dospel Európsky dvor audítorov (EDA) v správe, ktorú zverejnil v utorok (7. 7.), informuje spravodajca TASR.

Audítori pripomenuli, že na energeticky úspornú obnovu obytných budov bolo z fondu EÚ na obnovu po pandémii vyčlenených 43 miliárd eur. Podľa správy EDA ľahko realizovateľné projekty sú vo veľkej miere financované na úkor dôkladnejších renovácií, ktoré by priniesli lepšie dlhodobé výsledky.

Dve tretiny energie využívanej na vykurovanie a chladenie budov v EÚ pochádzajú z fosílnych palív a takmer tri štvrtiny budov v Únii sú energeticky neefektívne. Na zníženie spotreby energie a emisií je kľúčová obnova existujúcich domov, najmä projekty „hĺbkovej“ obnovy s úsporou energie presahujúcou 60 %.

„Prostriedky EÚ určené na obnovu obydlí by mali smerovať na projekty s najväčším potenciálom na zníženie spotreby energie. Pričasto sme však videli, že prostriedky z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti smerovali tam, kde sa dali najľahšie minúť, a nie tam, kde by mali najväčší prínos,“ uviedol Nikolaos Milionis, člen EDA zodpovedný za tento audit.

Z auditov v členských štátoch vyplynulo, že výberové kritériá sa nepoužívajú na zoradenie projektov podľa ich očakávaného vplyvu a tieto financie - až 43 miliárd eur - sa často vynakladajú skôr rýchlo ako strategicky.

Audítori tvrdia, že tento prístup môže viesť k dvom problémom. Mierne opatrenia obnovy môžu na celé roky zakonzervovať budovy na nižšej energetickej úrovni, čím sa budúca modernizácia ešte viac sťaží a zdraží. Navyše to zrejme vedie k investíciám, ktoré nie sú tou najlepšou voľbou z hľadiska dlhodobej dekarbonizácie.

Audítori zistili, že o jednoduché opatrenia - výmena okien alebo inštalácia fotovoltiky - je veľký záujem, zatiaľ čo energeticky efektívnejšie stavebné práce sú menej bežné.

EDA kritizuje aj spôsob overovania výsledkov. V celej EÚ sa väčšina opatrení obnovy financovaných z RRF zameriava na výstupy, ako je počet obnovených domov alebo rozloha obnovenej plochy. Len málo z nich sa snaží dosiahnuť skutočné výsledky, ako je nižšia spotreba energie.

Na odhad úspor energie sa krajinám EÚ odporúča, aby používali energetické certifikáty. Audítori však nepovažujú tieto informácie za dostatočne spoľahlivé a vhodné na riadne monitorovanie, lebo odhady v certifikátoch nezodpovedajú skutočnej spotrebe energie, ktorá závisí aj od toho, ako ľudia vykurujú, chladia a využívajú svoje domovy.

Správa poukázala na nedostatok zohľadnenia nákladovej efektívnosti, čo sťažuje odhaľovanie neefektívneho vynakladania prostriedkov a vykonávanie nápravných opatrení počas realizácie projektu.

Audítori zistili, že náklady na úsporu jednej jednotky energie sa v jednotlivých členských štátoch výrazne líšia.

Obytné budovy predstavujú 25 % spotreby energie v EÚ. Od roku 2021 majú členské štáty možnosť podporiť zlepšenia energetickej efektívnosti v oblasti bývania prostredníctvom RRF. Ten vyžaduje, aby 37 % finančných prostriedkov bolo vyčlenených na ciele v oblasti klímy a energetiky.



(spravodajca TASR Jaromír Novak)