Luxemburg 4. novembra (TASR) - Európska komisia (EK) vo svojom návrhu dlhodobého rozpočtu Európskej únie (EÚ) na roky 2028 až 2034 nezohľadnila viaceré odporúčania na zvýšenie transparentnosti a zodpovednosti pri hospodárení s európskymi peniazmi. Z 28 príležitostí na zlepšenie, ktoré predtým identifikoval Európsky dvor audítorov (EDA), Komisia plne vyriešila iba jednu. Osmičkou sa nezaoberala vôbec a 19 zohľadnila len čiastočne. Európsky dvor audítorov o tom informoval v stredu.

Najmenší pokrok podľa audítorov nastal v oblasti financovania, ktoré nie je priamo naviazané na skutočne vynaložené náklady. Tento model, ktorý sa doteraz využíval najmä v rámci fondu EÚ na obnovu po pandémii COVID-19, chce Komisia rozšíriť na väčšinu rozpočtových programov. EDA však upozorňuje na metodické nedostatky a na to, že dôraz sa kladie skôr na plnenie stanovených krokov než na dosahovanie konkrétnych výsledkov.

Audítori zároveň poukázali na to, že v návrhu chýba presnejšie vymedzenie pridanej hodnoty EÚ. Nedostatočné sú aj ukazovatele výsledkov a vplyvu, keďže navrhovaný systém hodnotenia výkonnosti naďalej uprednostňuje ukazovatele výstupov.

Návrhy Komisie podľa EDA prinášajú pokrok v zjednodušovaní a zvyšovaní flexibility rozpočtu. Zjednodušenie pravidiel na úrovni EÚ však nemusí automaticky znamenať nižšiu administratívnu záťaž pre konečných príjemcov finančných prostriedkov. Pri spojení programovania do jedného plánu za každý členský štát v rámci európskeho semestra navyše hrozí, že regióny budú mať menší priestor na rozhodovanie. Nejasné podľa audítorov zostáva aj posudzovanie reforiem a prideľovanie finančných zdrojov na ich realizáciu.

Výhrady sa týkajú aj dodržiavania zásad právneho štátu a Charty základných práv. Hoci návrhy obsahujú silnejšie mechanizmy na zabezpečenie súladu s týmito zásadami, niektoré ustanovenia môžu podľa EDA oslabiť ich účinné presadzovanie.

V oblasti príjmov rozpočtu audítori upozornili, že zavádzanie nových vlastných zdrojov môže systém financovania EÚ ešte viac skomplikovať. Za alternatívu považujú napríklad obmedzenie existujúcich daňových výpadkov, čím by sa znížila potreba zavádzať ďalšie zdroje príjmov.

Nedostatky identifikovali aj v oblasti externého auditu. V návrhoch, napríklad pri nástroji Globálna Európa, nie sú výslovne zakotvené práva EDA na vykonávanie auditu. To podľa audítorov vytvára neistotu o rozsahu ich kontrolných právomocí, najmä pri orgánoch pôsobiacich mimo právneho rámca EÚ alebo pri finančnej podpore realizovanej prostredníctvom tretích strán.

„Potrebujeme rozpočet, ktorý jasne ukáže, čo EÚ prináša, zabezpečí dobré hospodárenie s peniazmi a posilní zodpovednosť a transparentnosť,“ uviedol člen EDA zodpovedný za preskúmanie Jan Gregor.

EDA v júni 2025 zverejnil analýzu rozpočtu EÚ po roku 2027, v ktorej identifikoval 28 možností na zlepšenie jeho štruktúry, zjednodušenia a financovania. Následne preskúmal návrhy Komisie na viacročný finančný rámec (VFR) na roky 2028 až 2034 a posudzoval, do akej miery sa v nich tieto odporúčania zohľadnili.

Komisia navrhuje výraznú zmenu štruktúry budúceho rozpočtu vrátane vytvorenia Európskeho fondu v hodnote 865 miliárd eur. Ten má združiť viaceré kľúčové oblasti výdavkov, napríklad prírodné zdroje a kohéznu politiku, do jednotného rámca založeného na plánoch národného a regionálneho partnerstva, pričom každý členský štát bude mať jeden takýto plán. Audítori svoje zistenia zverejnili v preskúmaní nadväzujúcom na analýzu z júna 2025.