Brusel 26. júna (TASR) - Európska komisia (EK) v piatok oznámila, že zhromaždila niekoľko ministrov energetiky z členských krajín EÚ, vývojárov a výrobcov v oblasti uskladňovania energie a obnoviteľných zdrojov, zástupcov energeticky náročných priemyselných odvetví a finančných inštitúcií v súvislosti s vôbec prvou tripartitnou dohodou EÚ o uskladňovaní energie. Informuje o tom spravodajca TASR.

Podpísanie dohody sa uskutočnilo popri piatkovom zasadnutí Rady EÚ pre energetiku v Luxemburgu. Cieľom prvej tripartity je urýchliť zavádzanie uskladňovania energie v krátkodobom horizonte, čím sa elektrizačná sústava stane bezpečnejšou a flexibilnejšou. Spustenie trojstrannej dohody je podľa EK ďalším dôležitým krokom k dosiahnutiu dekarbonizovaného systému, ktorý je efektívnejší a schopný dodávať lacnejšiu energiu.

Komisia pripomenula, že uskladňovanie energie môže zohrávať kľúčovú úlohu pri znižovaní a stabilizácii cien energie, EÚ preto musí rozšíriť domáce obnoviteľné zdroje energie, aby znížila závislosť od nestálych trhov s fosílnymi palivami a posilnila bezpečnosť dodávok. Samotné zvýšenie využívania energie z obnoviteľných zdrojov nestačí. Musí sa spojiť s optimálnejším spôsobom fungovania energetického systému, kde je skladovanie energie nevyhnutné.

Prvá tripartitná dohoda pomôže vytvoriť priaznivé podnikateľské prostredie na rýchle a rozsiahle rozšírenie skladovania v celej Európe, zníži prevádzkové náklady systému, zmierni tlak vysokých a nestálych cien energie na podniky v EÚ a posilní výrobnú kapacitu EÚ v tomto odvetví.

V rámci dohody sa 22 členských štátov EÚ zaviazalo v nasledujúcich dvoch rokoch prijať ambiciózne záväzky týkajúce sa uskladňovania energie. Tieto prísľuby spolu predstavujú 30 až 35 GW skladovacej kapacity.

Vývojári projektov uskladňovania energie a energie z obnoviteľných zdrojov budú poskytovať ročné odhady nových projektov uskladňovania energie, zatiaľ čo energeticky náročné priemyselné odvetvia sa zaviazali rozvíjať projekty uskladňovania energie vo svojich vlastných lokalitách a poskytovať údaje o tom, kedy a koľko elektrickej energie využívajú.

Na druhej strane členské štáty budú podporovať odvetvie uskladňovania energie tým, že odstránia prekážky, ktoré spomaľujú pokrok. Umožnia národným regulačným orgánom stanovovať alebo schvaľovať sieťové tarify, ktoré odrážajú náklady a sú nediskriminačné. V prípade potreby členské štáty poskytnú finančnú podporu na zavádzanie a výrobu uskladňovania energie prostredníctvom vnútroštátnych finančných prostriedkov a financovania EÚ v súlade s pravidlami štátnej pomoci - napríklad rámec štátnej pomoci pre čistý priemysel (CISAF).

Finančné inštitúcie (národné a regionálne banky) si budú vymieňať odborné znalosti o projektoch uskladňovania energie s cieľom zatraktívniť ich pre investorov, spolupracovať s Európskou investičnou bankou a navzájom. Komisia podporí členské štáty EÚ aj prostredníctvom banky pre dekarbonizáciu priemyslu, preskúma spôsoby podpory zavádzania uskladňovania energie v rámci inovačného fondu a posúdi spôsoby, ako zlepšiť súlad investícií do transformácie verejného sektora s environmentálnymi cieľmi EÚ.

Odhaduje sa, že EÚ bude potrebovať do roku 2030 približne 200 GW uskladňovacej kapacity na uspokojenie potrieb svojho energetického systému v porovnaní s približne 55 GW nainštalovanými na začiatku tohto roka.





(spravodajca TASR Jaromír Novak)