MS v hokeji 2026
Všetky správy
Memorandum o porozumení stanovuje kľúčové parametre podpory makrofinančnej pomoci vrátane orientačnej výšky splátok a podmienok, ktoré treba splniť pre jej vyplatenie.
Autor TASR
,aktualizované Brusel 20. mája (TASR) - Eurokomisár pre hospodárstvo Valdis Dombrovskis v stredu v mene Európskej komisie (EK) podpísal memorandum o porozumení s Ukrajinou, ktoré bude základom nadchádzajúcej makrofinančnej pomoci v rámci podporného úveru pre Ukrajinu. Informuje o tom spravodajca TASR.
Komisia spresnila, že toto rozhodnutie nasleduje po formálnom schválení zúčastnenými členskými štátmi EÚ vo Výbore pre makrofinančnú pomoc z 18. mája.
Memorandum o porozumení stanovuje kľúčové parametre podpory makrofinančnej pomoci vrátane orientačnej výšky splátok a podmienok, ktoré treba splniť pre jej vyplatenie. Patrí medzi ne trvalé rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov zo strany Ukrajiny, rešpektovanie právneho štátu vrátane boja proti korupcii a dodržiavania ľudských práv.
Podľa EK je dôležité, že memorandum stanovuje aj politické podmienky, ktoré bude musieť Ukrajina splniť pred vyplatením každej splátky makrofinančnej pomoci. Politické podmienky majú silné fiškálne zameranie a sú štruktúrované okolo troch hlavných pilierov, ktorými sú mobilizácia príjmov, efektívnosť verejných výdavkov a systémy riadenia verejných financií.
Podmienky pre prvú platbu zahŕňajú opatrenia vo všetkých troch pilieroch vrátane krokov smerom k zdaňovaniu príjmov získaných prostredníctvom digitálnych platforiem, rozvoja sektorových stratégií pre verejné investície a aktualizácie ukrajinského colného kódexu.
„Dnešným podpisom sme na dobrej ceste a postupujeme k prvej platbe úveru na podporu Ukrajiny. Táto podpora posilní odolnosť ukrajinského hospodárstva, zvýši domáce príjmy a posilní boj proti korupcii. Je viazaná na jasné reformné podmienky a opäť potvrdzuje neochvejný záväzok EÚ stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ opísal situáciu Dombrovskis v správe pre médiá.
Po stredajšom podpise zo strany EK môže aj Ukrajina memorandum o porozumení podpísať a ratifikovať. Po dokončení týchto krokov a nadobudnutí platnosti memoranda bude eurokomisia urýchlene pokračovať v zostávajúcich krokoch potrebných na umožnenie prvej splátky makrofinančnej pomoci vo výške 3,2 miliardy eur v druhom štvrťroku 2026. Avšak za predpokladu, že Ukrajina splní súvisiace podmienky.
EÚ cez Nástroj na reformy a rast finančne podporila tri západobalkánske krajiny
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že v rámci Nástroja na reformy a rast finančne podporila tri západobalkánske krajiny hlásiace sa o členstvo v Európskej únii (EÚ). Komisia sprístupnila 49 miliónov eur Albánsku, 44,2 milióna eur Čiernej Hore a 65,7 milióna eur Severnému Macedónsku. Informuje o tom spravodajca TASR.
Uvedené financovanie nadväzuje na tretiu žiadosť o platbu a pozitívne hodnotenie reformných krokov zavedených v oblastiach konkurencieschopnosti podnikov a inovácií v Albánsku a Čiernej Hore a vzdelávania a digitalizácie v Severnom Macedónsku. Celková suma uvoľnená v rámci Nástroja na reformy a rast tak dosiahne 212,8 milióna eur pre Albánsko, 89,3 milióna eur pre Čiernu Horu a 142,1 milióna eur pre Severné Macedónsko.
V Albánsku reformy, ktoré EK posúdila, zahŕňajú opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, uľahčenie investícií a inovácií a rozšírenie prístupu k financovaniu, a to aj pre začínajúce podniky a spoločnosti pôsobiace v zelenom a digitálnom sektore. Z vyplatených 49 miliónov eur bude 22,8 milióna eur prevedených do štátneho rozpočtu, zatiaľ čo zvyšné finančné prostriedky budú sprístupnené na investičné projekty prostredníctvom Investičného rámca pre západný Balkán (WBIF).
V Čiernej Hore eurokomisia posúdila reformy v oblasti výskumu a inovácií vrátane podpory vedcov, podnikov a výskumných inštitúcií, ako aj ďalšie posilnenie národného inovačného ekosystému. Z vyplatenej sumy bude 20,6 milióna eur prevedených do štátneho rozpočtu, zvyšné prostriedky budú sprístupnené na investičné projekty prostredníctvom WBIF.
V Severnom Macedónsku posudzované reformy zahŕňajú opatrenia na zlepšenie financovania základného a stredného vzdelávania a opatrenia na rozšírenie prístupu k digitálnej infraštruktúre a IT vybaveniu v školách. Z vyplatenej sumy bude 30,6 milióna eur prevedených do štátneho rozpočtu, zvyšné prostriedky budú sprístupnené na investičné projekty prostredníctvom WBIF a pôjde o podporu infraštruktúrnych projektov v oblasti udržateľnej dopravy, čistej energie, digitálneho a ľudského kapitálu.
Plán rastu pre západný Balkán, prijatý v roku 2023, má za cieľ priniesť partnerským krajinám z tohto regiónu výhody členstva pred ich vstupom do EÚ. Snaží sa integrovať partnerov do jednotného trhu EÚ, rozvíjať regionálnu hospodársku spoluprácu, prehĺbiť reformy súvisiace s EÚ a zvýšiť predvstupové financovanie.
Plán je podporovaný Nástrojom reforiem a rastu, jeho finančným nástrojom s rozpočtom šesť miliárd eur. Každých šesť mesiacov partneri podávajú správu o svojom pokroku v reformách implementovaných s podporou tohto nástroja.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Komisia spresnila, že toto rozhodnutie nasleduje po formálnom schválení zúčastnenými členskými štátmi EÚ vo Výbore pre makrofinančnú pomoc z 18. mája.
Memorandum o porozumení stanovuje kľúčové parametre podpory makrofinančnej pomoci vrátane orientačnej výšky splátok a podmienok, ktoré treba splniť pre jej vyplatenie. Patrí medzi ne trvalé rešpektovanie účinných demokratických mechanizmov zo strany Ukrajiny, rešpektovanie právneho štátu vrátane boja proti korupcii a dodržiavania ľudských práv.
Podľa EK je dôležité, že memorandum stanovuje aj politické podmienky, ktoré bude musieť Ukrajina splniť pred vyplatením každej splátky makrofinančnej pomoci. Politické podmienky majú silné fiškálne zameranie a sú štruktúrované okolo troch hlavných pilierov, ktorými sú mobilizácia príjmov, efektívnosť verejných výdavkov a systémy riadenia verejných financií.
Podmienky pre prvú platbu zahŕňajú opatrenia vo všetkých troch pilieroch vrátane krokov smerom k zdaňovaniu príjmov získaných prostredníctvom digitálnych platforiem, rozvoja sektorových stratégií pre verejné investície a aktualizácie ukrajinského colného kódexu.
„Dnešným podpisom sme na dobrej ceste a postupujeme k prvej platbe úveru na podporu Ukrajiny. Táto podpora posilní odolnosť ukrajinského hospodárstva, zvýši domáce príjmy a posilní boj proti korupcii. Je viazaná na jasné reformné podmienky a opäť potvrdzuje neochvejný záväzok EÚ stáť pri Ukrajine tak dlho, ako to bude potrebné,“ opísal situáciu Dombrovskis v správe pre médiá.
Po stredajšom podpise zo strany EK môže aj Ukrajina memorandum o porozumení podpísať a ratifikovať. Po dokončení týchto krokov a nadobudnutí platnosti memoranda bude eurokomisia urýchlene pokračovať v zostávajúcich krokoch potrebných na umožnenie prvej splátky makrofinančnej pomoci vo výške 3,2 miliardy eur v druhom štvrťroku 2026. Avšak za predpokladu, že Ukrajina splní súvisiace podmienky.
EÚ cez Nástroj na reformy a rast finančne podporila tri západobalkánske krajiny
Európska komisia (EK) v stredu oznámila, že v rámci Nástroja na reformy a rast finančne podporila tri západobalkánske krajiny hlásiace sa o členstvo v Európskej únii (EÚ). Komisia sprístupnila 49 miliónov eur Albánsku, 44,2 milióna eur Čiernej Hore a 65,7 milióna eur Severnému Macedónsku. Informuje o tom spravodajca TASR.
Uvedené financovanie nadväzuje na tretiu žiadosť o platbu a pozitívne hodnotenie reformných krokov zavedených v oblastiach konkurencieschopnosti podnikov a inovácií v Albánsku a Čiernej Hore a vzdelávania a digitalizácie v Severnom Macedónsku. Celková suma uvoľnená v rámci Nástroja na reformy a rast tak dosiahne 212,8 milióna eur pre Albánsko, 89,3 milióna eur pre Čiernu Horu a 142,1 milióna eur pre Severné Macedónsko.
V Albánsku reformy, ktoré EK posúdila, zahŕňajú opatrenia na zlepšenie podnikateľského prostredia, uľahčenie investícií a inovácií a rozšírenie prístupu k financovaniu, a to aj pre začínajúce podniky a spoločnosti pôsobiace v zelenom a digitálnom sektore. Z vyplatených 49 miliónov eur bude 22,8 milióna eur prevedených do štátneho rozpočtu, zatiaľ čo zvyšné finančné prostriedky budú sprístupnené na investičné projekty prostredníctvom Investičného rámca pre západný Balkán (WBIF).
V Čiernej Hore eurokomisia posúdila reformy v oblasti výskumu a inovácií vrátane podpory vedcov, podnikov a výskumných inštitúcií, ako aj ďalšie posilnenie národného inovačného ekosystému. Z vyplatenej sumy bude 20,6 milióna eur prevedených do štátneho rozpočtu, zvyšné prostriedky budú sprístupnené na investičné projekty prostredníctvom WBIF.
V Severnom Macedónsku posudzované reformy zahŕňajú opatrenia na zlepšenie financovania základného a stredného vzdelávania a opatrenia na rozšírenie prístupu k digitálnej infraštruktúre a IT vybaveniu v školách. Z vyplatenej sumy bude 30,6 milióna eur prevedených do štátneho rozpočtu, zvyšné prostriedky budú sprístupnené na investičné projekty prostredníctvom WBIF a pôjde o podporu infraštruktúrnych projektov v oblasti udržateľnej dopravy, čistej energie, digitálneho a ľudského kapitálu.
Plán rastu pre západný Balkán, prijatý v roku 2023, má za cieľ priniesť partnerským krajinám z tohto regiónu výhody členstva pred ich vstupom do EÚ. Snaží sa integrovať partnerov do jednotného trhu EÚ, rozvíjať regionálnu hospodársku spoluprácu, prehĺbiť reformy súvisiace s EÚ a zvýšiť predvstupové financovanie.
Plán je podporovaný Nástrojom reforiem a rastu, jeho finančným nástrojom s rozpočtom šesť miliárd eur. Každých šesť mesiacov partneri podávajú správu o svojom pokroku v reformách implementovaných s podporou tohto nástroja.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
