Bratislava 17. novembra (TASR) - Pokiaľ Slovensko nezapracuje výdavkové limity do návrhu štátneho rozpočtu na budúci rok, môže čakať tak finančné, ako aj reputačné následky. Pre TASR to uviedla Ingrid Ludviková z tlačového oddelenia Zastúpenia Európskej komisie v SR. Slovensko si stanovilo zavedenie výdavkových limitov ako jeden z míľnikov plánu obnovy a odolnosti a po marcovom schválení príslušnej legislatívy ho deklarovalo ako splnený. Rezort financií však odmietol návrh Rady pre rozpočtovú zodpovednosť na výpočet týchto limitov a do prípravy nového rozpočtu ich nezahrnul.

Európska komisia podľa Ludvikovej informovala slovenskú stranu, že schválenie rozpočtu verejnej správy na rok 2023 bez výdavkových limitov bude predstavovať zvrátenie plnenia míľnika, ktorý bol pozitívne hodnotený v prvej žiadosti o platbu. "Požiadali sme Slovensko, aby našlo riešenie, ktoré by umožnilo do zákona o rozpočte zahrnúť výdavkové stropy a zároveň zachovať potrebu flexibility v kontexte prebiehajúcej energetickej krízy," uviedla Ludviková.

Na zavedenie výdavkových limitov je nevyhnutná dohoda Rady pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) s Ministerstvom financií (MF) SR na metodike ich fungovania. Riaditeľ Kancelárie RRZ Viktor Novysedlák však upozornil, že od polovice júla nedošlo k žiadnemu posunu zo strany MF napriek opakovaným urgenciám od RRZ.

Rezort financií tvrdí, že zavedenie výdavkových limitov do praxe zostáva prioritou. "MF SR je pripravené naďalej trpezlivo rokovať o kompromise medzi všetkými zúčastnenými stranami, Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, predstaviteľmi jednotlivých koaličných strán a Európskou komisiou," uviedlo ministerstvo pre TASR.

Ludviková upozornila na znenie Nariadenia o mechanizme na podporu obnovy a odolnosti EÚ. To uvádza, že uspokojivé splnenie míľnikov a cieľov je predpokladom toho, aby dotknutý členský štát nezrušil opatrenia týkajúce sa predtým uspokojivo splnených míľnikov a cieľov.