MS vo futbale 2026
Všetky správy
Rast slovenského HDP by mal v roku 2014 dosiahnuť 2,1 % (3. najlepšie miesto v eurozóne, 7. v EÚ) a v roku 2015 sa zrýchli na 2,9 % (3. pozícia v eurozóne, 5. v EÚ).
Autor TASR
,aktualizované Brusel 5. novembra (TASR) - Rast slovenskej ekonomiky v roku 2013 bude 0,9 %, čo Slovensko zaraďuje na štvrté miesto v eurozóne a desiate v celej EÚ.
Vyplýva to z dnes zverejnených jesenných prognóz Európskej komisie (EK). Lepšie vyhliadky pre hospodársky rast Slovenska prezentovala komisia aj na roky 2014 a 2015.
Rast slovenského HDP by mal v roku 2014 dosiahnuť 2,1 % (3. najlepšie miesto v eurozóne, 7. v EÚ) a v roku 2015 sa zrýchli na 2,9 % (3. pozícia v eurozóne, 5. v EÚ).
Komisia konštatovala, že tohoročný rast bol podnietený aj nárastom domácej spotreby, ťahúňom ekonomiky však bol najmä export, keď sa vývoz tovarov a služieb medziročne zvýšil o 4,6 %. Situácii pomohla aj stabilizácia investičných tokov, ku ktorej došlo najmä v druhom polroku a slabé inflačné tlaky, ktoré by podľa údajov EK nemali narastať ani v nasledujúcich dvoch rokoch.
Jesenné prognózy optimisticky vnímajú aj ďalší vývoj slovenskej ekonomiky, ktorej rast sa v najbližších dvoch rokoch môže priblížiť k 3-% hranici. Motorom rastu má byť zvyšujúca sa domáca spotreba aj export.
Mierne by mala v ďalších rokoch klesať aj nezamestnanosť. V tomto roku sa očakáva na úrovni 13,9 %, na budúci rok by mala potom klesnúť na 13,7 % a v roku 2015 na 13,3 %.
Európska komisia je podľa niektorých analytikov príliš optimistická ohľadom vývoja slovenskej ekonomiky. Kým Brusel očakáva rast hrubého domáceho produktu Slovenska v budúcom roku na úrovni 2,1 %, podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža bude miernejší. "Podľa nášho názoru rast HDP Slovenska v budúcom roku bude na úrovni 1,7 %. Komisia je pomerne optimistická aj ohľadom vývoja trhu práce, kde očakáva pokles miery nezamestnanosti. Podľa nás však nezamestnanosť aj budúci rok ešte porastie," tvrdí Baláž.
V prípade deficitu verejných financií očakáva EK mierne vyšší deficit než predpokladá rozpočet. "EK predpokladá, že sa nepodarí dosiahnuť celý objem plánovaných úspor v dôsledku reformy verejnej správy a ani úspory v zdravotníctve. V prognóze deficitu na rok 2015 ešte nie sú zapracované chystané konsolidačné opatrenia, vďaka čomu je deficit vyšší," zdôvodňuje Baláž.
Pre slovenskú ekonomiku bude dôležitý aj vývoj verejného dlhu. Podľa odborníkov však dlh Slovenska hranicu 57 % HDP nepresiahne. „Ministerstvo financií však môže nárast spomaliť napríklad prostredníctvom zníženia likviditnej rezervy," tvrdí Baláž.
Na rozdiel od analytika sa však s prognózami EK však stotožňuje Národná banka Slovenska (NBS). "Medziročný rast HDP ekonomiky Slovenska by mal dosiahnuť úroveň 0,9 % v aktuálnom roku a 2,1 % v roku 2014. Pre rok 2015 je jesenná predikcia EK podobne ako aj predikcia Medzinárodného menového fondu mierne pesimistickejšia v porovnaní s aktuálnou predikciou NBS a predpokladá rast ekonomiky Slovenska na úrovni 2,9 %," skonštatoval analytický tím NBS.
Slovenskej ekonomike by sa však podľa slovenskej centrálnej banky malo dariť v budúcom roku aj vďaka lepšiemu ekonomickému vývoju v krajinách, ktoré patria medzi hlavných obchodných partnerov Slovenska.
Európska únia (EÚ) aj eurozóna budú v nasledujúcom roku 2014 pokračovať v zotavovaní a výkon ich ekonomík sa zvýši, ale aj miera nezamestnanosti sa udrží na vysokej úrovni. Vyplýva to z jesennej prognózy Európskej komisie (EK), ktorú dnes zverejnili agentúry AP a DPA.
Komisia predpovedá, že hrubý domáci produkt (HDP) 17 štátov, ktoré zaviedli euro, sa v roku 2014 zvýši o 1,1 %. To je o niečo horšia prognóza ako v máji, keď EK odhadovala, že ekonomika eurozóny na budúci rok expanduje o 1,2 %. No na druhej strane, je to mierne optimistickejší odhad ako rast o 1 %, ktoré eurozóne v októbri predpovedal Medzinárodný menový fond.
V tomto roku sa však výkon ekonomiky celého regiónu, ktorý platí eurom, zníži o 0,4 %. Miera nezamestnanosti v menovej únii sa pritom aj na budúci rok udrží na súčasnej vysokej úrovni 12,2 % a až v nasledujúcom roku 2015 klesne na 11,8 %.
"Pribúdajú signály, že európska ekonomika už dosiahla bod obratu," uviedol eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. "Ale je ešte príliš skoro oznámiť víťazstvo: nezamestnanosť zostáva na neprijateľne vysokej úrovni," dodal a vyzval členské štáty, aby pokračovali v reformách.
Miera inflácie v eurozóne sa bude tento aj na budúci rok pohybovať okolo úrovne 1,5 %, teda pod cieľovou hranicou Európskej centrálnej banky, ktorou je inflácia na úrovni 2 %.
Napriek signálom o zotavovaní eurozóny, medzi jednotlivými štátmi regiónu, predovšetkým medzi Nemeckom, ktoré je najväčšou ekonomikou a ťahúňom celého bloku a tzv. okrajovými štátmi, stále panujú veľké rozdiely.
Miera nezamestnanosti v Nemecku dosiahne podľa EK tento rok 5,4 %, zatiaľ čo vo Francúzsku a v Taliansku je vyššia ako 10 % a v Španielsku a Grécku sa dokonca pohybuje nad hranicou 25 %.
Francúzsku a Španielsku, teda druhej a štvrtej najväčšej ekonomike eurozóny, sa nedarí znížiť ani rozpočtový deficit tak, ako sa dohodli s EÚ.
Komisia predpovedá, že Francúzsko do roku 2015 nestlačí schodok v rozpočte na 3 % HDP a varuje vládu v Paríži, že ak nepristúpi k ďalším reformám, jej deficit verejných financií v roku 2015 dosiahne 3,7 %.
Španielsku komisia tento rok predpovedá schodok v rozpočte vo výške 6,8 % HDP, ktorý na budúc rok klesne na 5,9 %, ale v roku 2015 znova stúpne na 6,6 % a až v nasledujúcom roku 2016 sa ho podarí stlačiť na 3 % HDP.
HDP celej 28-člennej Európskej únie sa v 2. polovici tohto roka zvýši o 0,5 %, ale za celý rok bude stagnovať. To je lepšia predpoveď ako v máji, keď komisia očakávala pokles HDP celej únie v tomto roku o 0,1 %. Na budúci rok komisia očakáva expanziu ekonomiky EÚ o 1,4 %.
Vyplýva to z dnes zverejnených jesenných prognóz Európskej komisie (EK). Lepšie vyhliadky pre hospodársky rast Slovenska prezentovala komisia aj na roky 2014 a 2015.
Rast slovenského HDP by mal v roku 2014 dosiahnuť 2,1 % (3. najlepšie miesto v eurozóne, 7. v EÚ) a v roku 2015 sa zrýchli na 2,9 % (3. pozícia v eurozóne, 5. v EÚ).
Komisia konštatovala, že tohoročný rast bol podnietený aj nárastom domácej spotreby, ťahúňom ekonomiky však bol najmä export, keď sa vývoz tovarov a služieb medziročne zvýšil o 4,6 %. Situácii pomohla aj stabilizácia investičných tokov, ku ktorej došlo najmä v druhom polroku a slabé inflačné tlaky, ktoré by podľa údajov EK nemali narastať ani v nasledujúcich dvoch rokoch.
Jesenné prognózy optimisticky vnímajú aj ďalší vývoj slovenskej ekonomiky, ktorej rast sa v najbližších dvoch rokoch môže priblížiť k 3-% hranici. Motorom rastu má byť zvyšujúca sa domáca spotreba aj export.
Mierne by mala v ďalších rokoch klesať aj nezamestnanosť. V tomto roku sa očakáva na úrovni 13,9 %, na budúci rok by mala potom klesnúť na 13,7 % a v roku 2015 na 13,3 %.
Analytici: Rast ekonomiky SR by mohol byť miernejší ako očakáva EK
Európska komisia je podľa niektorých analytikov príliš optimistická ohľadom vývoja slovenskej ekonomiky. Kým Brusel očakáva rast hrubého domáceho produktu Slovenska v budúcom roku na úrovni 2,1 %, podľa analytika Slovenskej sporiteľne Martina Baláža bude miernejší. "Podľa nášho názoru rast HDP Slovenska v budúcom roku bude na úrovni 1,7 %. Komisia je pomerne optimistická aj ohľadom vývoja trhu práce, kde očakáva pokles miery nezamestnanosti. Podľa nás však nezamestnanosť aj budúci rok ešte porastie," tvrdí Baláž.
V prípade deficitu verejných financií očakáva EK mierne vyšší deficit než predpokladá rozpočet. "EK predpokladá, že sa nepodarí dosiahnuť celý objem plánovaných úspor v dôsledku reformy verejnej správy a ani úspory v zdravotníctve. V prognóze deficitu na rok 2015 ešte nie sú zapracované chystané konsolidačné opatrenia, vďaka čomu je deficit vyšší," zdôvodňuje Baláž.
Pre slovenskú ekonomiku bude dôležitý aj vývoj verejného dlhu. Podľa odborníkov však dlh Slovenska hranicu 57 % HDP nepresiahne. „Ministerstvo financií však môže nárast spomaliť napríklad prostredníctvom zníženia likviditnej rezervy," tvrdí Baláž.
Na rozdiel od analytika sa však s prognózami EK však stotožňuje Národná banka Slovenska (NBS). "Medziročný rast HDP ekonomiky Slovenska by mal dosiahnuť úroveň 0,9 % v aktuálnom roku a 2,1 % v roku 2014. Pre rok 2015 je jesenná predikcia EK podobne ako aj predikcia Medzinárodného menového fondu mierne pesimistickejšia v porovnaní s aktuálnou predikciou NBS a predpokladá rast ekonomiky Slovenska na úrovni 2,9 %," skonštatoval analytický tím NBS.
Slovenskej ekonomike by sa však podľa slovenskej centrálnej banky malo dariť v budúcom roku aj vďaka lepšiemu ekonomickému vývoju v krajinách, ktoré patria medzi hlavných obchodných partnerov Slovenska.
EÚ aj eurozóna budú v roku 2014 pokračovať v zotavovaní
Európska únia (EÚ) aj eurozóna budú v nasledujúcom roku 2014 pokračovať v zotavovaní a výkon ich ekonomík sa zvýši, ale aj miera nezamestnanosti sa udrží na vysokej úrovni. Vyplýva to z jesennej prognózy Európskej komisie (EK), ktorú dnes zverejnili agentúry AP a DPA.
Komisia predpovedá, že hrubý domáci produkt (HDP) 17 štátov, ktoré zaviedli euro, sa v roku 2014 zvýši o 1,1 %. To je o niečo horšia prognóza ako v máji, keď EK odhadovala, že ekonomika eurozóny na budúci rok expanduje o 1,2 %. No na druhej strane, je to mierne optimistickejší odhad ako rast o 1 %, ktoré eurozóne v októbri predpovedal Medzinárodný menový fond.
V tomto roku sa však výkon ekonomiky celého regiónu, ktorý platí eurom, zníži o 0,4 %. Miera nezamestnanosti v menovej únii sa pritom aj na budúci rok udrží na súčasnej vysokej úrovni 12,2 % a až v nasledujúcom roku 2015 klesne na 11,8 %.
"Pribúdajú signály, že európska ekonomika už dosiahla bod obratu," uviedol eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn. "Ale je ešte príliš skoro oznámiť víťazstvo: nezamestnanosť zostáva na neprijateľne vysokej úrovni," dodal a vyzval členské štáty, aby pokračovali v reformách.
Miera inflácie v eurozóne sa bude tento aj na budúci rok pohybovať okolo úrovne 1,5 %, teda pod cieľovou hranicou Európskej centrálnej banky, ktorou je inflácia na úrovni 2 %.
Napriek signálom o zotavovaní eurozóny, medzi jednotlivými štátmi regiónu, predovšetkým medzi Nemeckom, ktoré je najväčšou ekonomikou a ťahúňom celého bloku a tzv. okrajovými štátmi, stále panujú veľké rozdiely.
Miera nezamestnanosti v Nemecku dosiahne podľa EK tento rok 5,4 %, zatiaľ čo vo Francúzsku a v Taliansku je vyššia ako 10 % a v Španielsku a Grécku sa dokonca pohybuje nad hranicou 25 %.
Francúzsku a Španielsku, teda druhej a štvrtej najväčšej ekonomike eurozóny, sa nedarí znížiť ani rozpočtový deficit tak, ako sa dohodli s EÚ.
Komisia predpovedá, že Francúzsko do roku 2015 nestlačí schodok v rozpočte na 3 % HDP a varuje vládu v Paríži, že ak nepristúpi k ďalším reformám, jej deficit verejných financií v roku 2015 dosiahne 3,7 %.
Španielsku komisia tento rok predpovedá schodok v rozpočte vo výške 6,8 % HDP, ktorý na budúc rok klesne na 5,9 %, ale v roku 2015 znova stúpne na 6,6 % a až v nasledujúcom roku 2016 sa ho podarí stlačiť na 3 % HDP.
HDP celej 28-člennej Európskej únie sa v 2. polovici tohto roka zvýši o 0,5 %, ale za celý rok bude stagnovať. To je lepšia predpoveď ako v máji, keď komisia očakávala pokles HDP celej únie v tomto roku o 0,1 %. Na budúci rok komisia očakáva expanziu ekonomiky EÚ o 1,4 %.
