Bratislava 27. februára (TASR) – Z pohľadu ekonomiky sa Slovensku darí, zaostáva však v oblastiach kľúčových pre budúci rast. Tvrdí to Európska komisia (EK) v Správe o Slovensku 2019. Vyzdvihla vysoký hospodársky rast či nízku nezamestnanosť. Výzvami však podľa EK zostávajú napríklad regionálne rozdiely, kvalita verejných inštitúcií, vzdelávanie, veda a výskum.

Slovensko je v rámci makroekonomických výsledkov na popredných pozíciách v Európskej únii (EÚ). "Z hľadiska makroekonomických čísel tie prognózy na najbližšie roky vyzerajú dobre. To znamená z hľadiska rastu, zamestnanosti to všetko vyzerá pre Slovensko dobre nielen pre tento rok, ale aj pre najbližšie roky," skonštatoval vedúci Zastúpenia EK na Slovensku Ladislav Miko.  

Približovanie sa SR k priemeru Únie však stagnuje. "Jeden zo záverov našej analýzy hovorí o tom, že súčasný model založený hlavne na nízkych mzdách a lákaní priamych zahraničných investícií sa zdá byť vo vzťahu ku konvergencii vyčerpaný. Aby sme sa opäť začali približovať k priemeru EÚ, potrebuje Slovensko prechod na iný model, ktorý bude vyžadovať systémové riešenia a štrukturálne reformy," dodal Miko s tým, že ďalší pokrok Slovenska bude možný, keď sa výrazne zlepší kvalita verejných inštitúcií, situácia vo vzdelávaní, príprave ľudí, a takisto v adaptácii na nové podmienky, predovšetkým v oblasti robotizácie, IT či automatizácie.

Správa konštatuje určité zlepšenie výberu daní v SR. Platenie daní sa však podľa Komisie zlepšuje len pomaly, pričom daňová medzera pri výbere dane z pridanej hodnoty (DPH) je jedna z najvyšších v EÚ. Vysoko bol ohodnotený projekt Hodnota za peniaze, ktorý je podľa EK príkladom úspešnej politiky.

Z hľadiska trhu práce Komisia vyzdvihla napríklad nízku nezamestnanosť. V súčasnosti podľa EK dochádza v SR k prehrievaniu trhu práce a výdavky na aktívne politiky trhu práce sú stále nízke. Miera chudoby klesá, regionálne rozdiely však pretrvávajú.

Kvalitu a efektívnosť verejných inštitúcií vníma Komisia ako nízku. Modernizácia právnych predpisov v rámci verejného obstarávania a profesionalizácia tejto oblasti je podľa nej plusom. Napriek snahe o zjednodušenie ale zdĺhavé procesy verejného obstarávania stále ohrozujú čerpanie fondov EÚ.

Z pohľadu korupcie je SR na základe viacerých medzinárodných ukazovateľov medzi najhoršími, uviedla Komisia. Justičný systém vykazuje známky zlepšenia, napriek tomu výzvy súvisiace s efektívnosťou, kvalitou a nezávislosťou súdnictva pretrvávajú.

Za kladnú stránku zdravotníctva na Slovensku EK považuje napríklad spustenie eHealth či nábeh DRG. Problematickými oblasťami sú akumulácia dlhu v zdravotníctve a nedostatok zdravotníckeho personálu.

V oblasti vzdelávania ocenila avizované opatrenie o znížení veku povinnej školskej dochádzky na päť rokov či vytvorenie nezávislej akreditačnej agentúry. Negatívom zostávajú zhoršujúce sa študijné výsledky žiakov aj pretrvávajúce nízke výdavky na vzdelávanie. Komisia podotkla, že dochádza tiež k celkovému poklesu verejných výdavkov na výskum a inovácie. Pozitívnym krokom podľa EK je zvýšenie superodpočtu na vedu a výskum.

V rámci energetiky Slovensko výrazne prekročilo cieľ na emisie skleníkových plynov. Problémom je energetická efektívnosť či nedostatky v regulačnom rámci pre energetiku. Výzvami SR z pohľadu životného prostredia sú zároveň podľa Komisie kvalita ovzdušia, manažment odpadov a vody, alebo aj ochrana lesov.