Quantcast
Spravodajský portál Tlačovej agentúry Slovenskej republiky
Sobota 27. júl 2024Meniny má Božena
< sekcia Ekonomika

Ekonomika eurozóny v 1. kvartáli vzrástla o 0,1 %

Ilustračná snímka. Foto: Teraz.sk - Júlia Jánošíková

V celej Európskej únii (EÚ) sa sezónne upravený hrubý domáci produkt (HDP) v 1. štvrťroku 2023 zvýšil o 0,2 % po tom, ako v predchádzajúcom 4. štvrťroku 2022 klesol o 0,1 %.

Luxemburg 16. mája (TASR) - Ekonomika eurozóny v prvých troch mesiacoch 2023 po úprave o sezónne vplyvy mierne vzrástla o 0,1 % oproti predchádzajúcemu kvartálu, keď stagnovala. TASR o tom informuje na základe údajov európskeho štatistického úradu Eurostat.

V celej Európskej únii (EÚ) sa sezónne upravený hrubý domáci produkt (HDP) v 1. štvrťroku 2023 zvýšil o 0,2 % po tom, ako v predchádzajúcom 4. štvrťroku 2022 klesol o 0,1 %.

V medziročnom porovnaní sa HDP eurozóny po úprave o sezónne vplyvy v 1. štvrťroku 2023 zvýšil o 1,3 % po náraste o 1,8 % vo 4. kvartáli a v celej EÚ sa jeho rast spomalil na 1,2 % z 1,7 %.

Na ilustráciu, HDP najväčšej svetovej ekonomiky Spojených štátov vzrástol v 1. štvrťroku 2023 medzikvartálne o 0,3 % (o 0,6 % vo 4. štvrťroku 2022) a medziročne o 1,6 % (o 0,9 % v predchádzajúcom štvrťroku).

Eurostat ďalej informoval, že počet zamestnaných osôb sa v 1. štvrťroku 2023 zvýšil medzikvartálne o 0,6 % v eurozóne aj v EÚ a medziročne stúpol v eurozóne o 1,7 % a v EÚ o 1,6 %.

Spomedzi členských štátov EÚ, ktorých údaje mal Eurostat k dispozícii, najstrmší medzikvartálny rast HDP zaznamenalo Poľsko (3,9 %) nasledované Portugalskom (1,6 %). Pokles ekonomiky nahlásili Lotyšsko (-3 %), Írsko (-2,7 %), Holandsko (-0,7 %), Rakúsko (-0,3 %) a Maďarsko (-0,2 %).

V medziročnom porovnaní vzrástli ekonomiky takmer všetkých členských štátov okrem Litvy (-3,6 %), Maďarska (-1,1 %), Česka (-0,2 %) a Nemecka (-0,1 %).

Ekonomiku eurozóny v uplynulom 1. štvrťroku výrazne ovplyvnili viaceré faktory, vrátane vysokého tempa rastu spotrebiteľských cien v dôsledku vyšších nákladov na energie a potraviny. Okrem toho agresívne sprísnenie menovej politiky Európskej centrálnej banky (ECB), najrýchlejšie za viac ako dve desaťročia, prispelo k napätiu v ekonomike, ako aj k poklesu dôvery medzi podnikmi a spotrebiteľmi.

Spomedzi najväčších ekonomík eurozóny Nemecko v 1. štvrťroku nezaznamenalo žiadny medzikvartálny rast, zatiaľ čo holandská ekonomika klesla a ďalšie veľké ekonomiky stúpli len mierne, a to francúzska o 0,2 % a talianska o 0,5 %.