Brusel 3. septembra (TASR) - Ekonomika eurozóny v auguste pokračovala v raste, ale stále pomalým tempom. Dôvodom bola slabšia aktivita v sektore služieb, zatiaľ čo výrobný sektor ožil a vzrástol. Stúpli aj nové objednávky, prvýkrát od mája minulého roka. Ukázali to v stredu spresnené výsledky prieskumu spoločnosti S&P Global a Komerčnej banky v Hamburgu (Hamburg Commercial Bank, HCOB). TASR o tom informuje na základe správy agentúry Reuters.

Podľa najnovších údajov sa kombinovaný index nákupných manažérov pre sektory služieb aj výroby v eurozóne (Purchasing Managers Index, PMI), ktorý je považovaný za dobrého ukazovateľa hospodárskeho rastu, v auguste 2025 zvýšil na 51 bodov z 50,9 bodu v júli.

Spresnená hodnota indexu je o niečo nižšia než 51,1 bodu pri rýchlom odhade, ale drží sa nad zlomovou hranicou 50 bodov, ktorá oddeľuje rast aktivity v danom odvetví od jej poklesu. A je najvyššia za 12 mesiacov.

Nové objednávky sa prvýkrát od mája minulého roka zvýšili, aj keď len mierne, keďže domáci dopyt vykompenzoval pokles exportných objednávok, najvýraznejší od marca.

Zvýšený dopyt viedol firmy k náboru nových zamestnancov, najväčšiemu za 14 mesiacov. Medzitým sa rast vstupných nákladov zrýchlil na päťmesačné maximum, čo následne viedlo k zvýšeniu výstupných cien.

Dôvera podnikateľov sa minulý mesiac v podstate nezmenila a zostala pod svojím dlhodobým priemerom. To naznačuje, že firmy sú stále opatrné, pokiaľ ide o vyhliadky budúceho rastu pre obavy z ciel v USA a ich nepriaznivého vplyvu na ekonomiku v eurozóne.

„Ekonomika rastie od začiatku roka, ale tempo jej rastu je bolestivo pomalé,“ povedal Cyrus de la Rubia, hlavný ekonóm Hamburg Commercial Bank. „Politické napätie vo Francúzsku a Španielsku, neistota okolo obchodnej dohody medzi EÚ a USA a pretrvávajúce problémy v kľúčovom automobilovom sektore nepomáhajú,“ dodal. EÚ a USA uzavreli koncom júla rámcovú obchodnú dohodu, ale doteraz bolo zavedené iba základné clo vo výške 15 %.

Prieskum tiež ukázal, že rast aktivity v dominantnom sektore služieb sa v auguste spomalil viac, ako naznačil predbežný odhad. Jeho PMI klesol totiž na 50,5 namiesto na 50,7 bodu z júlového štvormesačného maxima 51 bodov.

Naproti tomu výrobný sektor v eurozóne v auguste ožil viac, ako sa čakalo, pričom jeho PMI sa zvýšil na 50,7 bodu z júlových 49,8 bodu, zatiaľ čo rýchly odhad signalizoval, že dosiahne 50,5 bodu. Ide o jeho najväčšiu hodnotu za takmer 3,5 roka, čo predstavuje svetlý bod v inak utlmenej ekonomickej aktivite.

Pokiaľ ide o hlavné ekonomiky eurozóny, najvyšší PMI súkromného sektora malo v auguste Španielsko, a to 53,7 bodu, čo bolo dvojmesačné minimum. Nasledovali Taliansko (51,7 bodu, trojmesačné maximum), Nemecko (50,5 bodu, menej než 50,9 bodu pri rýchlom odhade a dvojmesačné minimum) a Francúzsko (49,8 bodu, 12-mesačné maximum).

Výrobné ceny v eurozóne aj v EÚ v júli vzrástli

Výrobné ceny v eurozóne aj celej Európskej únii (EÚ) sa v júli 2025 medziročne aj medzimesačne zvýšili. TASR o tom informuje na základe údajov, ktoré v stredu zverejnil európsky štatistický úrad Eurostat.

Podľa prvého odhadu Eurostatu sa index výrobných cien v júli 2025 v porovnaní s júnom zvýšil v eurozóne o 0,4 % a v EÚ o 0,6 %. Tempo jeho rastu sa však spomalilo z júnových 0,8 % v euroregióne a 0,7 % v celej Únii.

V medziročnom porovnaní výrobné ceny v júli 2025 vzrástli v eurozóne o 0,2 % a v EÚ o 0,4 %.

Eurostat ďalej uviedol, že v júli 2025 v porovnaní s júnom klesli ceny polotovarov v eurozóne aj v EÚ o 0,2 %. Na druhej strane vzrástli ceny energií, a to o 1,5 % v eurozóne a o 2,3 % v celej Únii, kapitálových tovarov (0,1 % v oboch regiónoch) aj tovarov dlhodobej spotreby (zhodne o 0,2 %), zatiaľ čo ceny tovarov krátkodobej spotreby zostali v oboch regiónoch stabilné.

Ceny v priemysle eurozóny aj EÚ bez energií sa v júli oproti júnu nezmenili.

Spomedzi členských štátov, ktoré Eurostatu dodali údaje za júl, najstrmší medzimesačný nárast výrobných cien zaznamenali v Rumunsku (6,7 %), Bulharsku (5,7 %) a na Slovensku (2,8 %). Najväčší pokles mali v Estónsku (-1 %), Lotyšsku (-0,7 %) a Luxembursku (-0,4 %).

V medziročnom porovnaní v júli 2025 klesli ceny polotovarov v eurozóne o 0,3 % a v EÚ o 0,1 %. A znížili sa aj ceny energií, a to o 1,2 % v euroregióne a o 1,1 % v celej Únii. Ale zároveň vzrástli ceny kapitálových tovarov (1,8 % v eurozóne; 1,7 % v EÚ), a tiež tovarov dlhodobej spotreby (1,7 % v eurozóne; 1,6 % v EÚ) a tovarov krátkodobej spotreby (1,9 % v eurozóne; 2,2 % v EÚ).

Najprudší medziročný nárast cien priemyselných výrobcov v júli vykázali Bulharsko (10,7 %), Dánsko (4,5 %) a Rumunsko (2,5 %). Najväčší pokles bol zaznamenaný v Estónsku (-6,1 %), Luxembursku (-4,5 %) a Portugalsku (-3,6 %).

Na Slovensku výrobné ceny v júli v medziročnom porovnaní stagnovali.