< sekcia Ekonomika

Ekonómovia tvrdia, najviac z pomoci vrátia Íri, najmenej Gréci

Ilustračné foto Foto: TASR/Michal Svítok

Z finančnej pomoci poskytnutej v rámci druhého balíka Grécku sa veriteľom podľa oslovených analytikov vráti iba polovica a z prvého balíka, na ktorom sa Slovensko nezúčastňuje, len tretina zdrojov.

Bratislava 8. novembra (TASR) - Zadlženým krajinám v Európskej únii (EÚ) by mala byť poskytnutá pomoc, avšak podmienená štrukturálnymi reformami, obmedzením verejných výdavkov a privatizáciou. Vyplýva to z ankety medzi dvanástimi slovenskými ekonomickými analytikmi, ktorú uskutočnil inštitút INEKO v októbri a novembri tohto roka.

"V záujme všetkých členov EÚ je predísť neriadenému bankrotu zadlžených krajín a zabezpečiť, aby mali udržateľné verejné financie a aby sa v budúcnosti nedostali do podobných problémov," konštatoval riaditeľ INEKO Peter Goliaš. Pred poskytnutím každej ďalšej pomoci by však podľa neho verejnosť mala dostať zrozumiteľný odpočet plnenia zadaných podmienok.

Z finančnej pomoci poskytnutej v rámci druhého balíka Grécku sa veriteľom podľa oslovených analytikov vráti iba polovica a z prvého balíka, na ktorom sa Slovensko nezúčastňuje, len tretina zdrojov. V prípade pomoci Írsku verí najviac respondentov, že veritelia dostanú späť 100 % vloženého kapitálu. Plnú návratnosť očakáva väčšina respondentov aj z prípadnej pomoci Španielsku a Slovinsku. Na druhej strane, z pomoci Portugalsku by sa mali podľa ekonómov vrátiť približne tri štvrtiny a z prípadnej pomoci Cypru len dve tretiny zdrojov. Analytici predpokladajú mierne vyššiu, priemerne 81-% návratnosť prostriedkov poskytnutých v rámci trvalého eurovalu, v porovnaní s priemerom 71 % pri dočasnom eurovale.


Ilustračné foto
Foto: TASR/František Iván

Polovica ekonómov zastáva názor, aby eurozóne pomáhala celá EÚ


Polovica ekonómov oslovených INEKO je za to, aby problémy zadlžených krajín eurozóny pomáhala riešiť celá EÚ, rovnako polovica súhlasí s dnešným stavom, kedy pomoc poskytuje len eurozóna. "Ak ide o stabilitu finančného sektora v Európe, tá nepozostáva iba z krajín eurozóny. Taktiež, ak má z EÚ v budúcnosti vzniknúť federácia, solidarita by mala byť naprieč všetkými jej členmi," myslí si Michal Lehuta z Trend Analysis.

Anketa ukázala rozdielne odporúčania ekonómov na riešenie krízy a ich očakávania, aké riešenia budú v skutočnosti presadzovať európske inštitúcie. Štrukturálne reformy odporúča 33 % analytikov, obmedzenie verejných výdavkov 23 % a privatizáciu 14 %. V protiklade s odporúčaniami však očakávajú, že medzi skutočnými riešeniami bude mať vyššiu váhu najmä zvyšovanie daní a vytvorenie bankovej únie. Predpokladajú tiež, že sa do pomoci oveľa intenzívnejšie v porovnaní s ich odporúčaniami zapojí Európska centrálna banka (ECB), a to aj s rizikom vyššej inflácie.