Olympijské hry 2026
Všetky správy o ZOH
Obnoviteľné zdroje energie vrátane vodnej energie a biomasy vlani tvorili takmer polovicu výroby elektriny v EÚ.
Autor TASR
Brusel 22. januára (TASR) - Systémy veternej a solárnej energie zaistili Európskej únii v roku 2025 po prvýkrát viac elektriny ako fosílne palivá. To naznačuje, že Únia pokračuje v prechode na nízkouhlíkovú energiu aj napriek odporu vlád niektorých členských krajín. Na štvrtkovú správu think tanku Ember, ktorú prevzala tlačová agentúra Reuters, upozornil bruselský spravodajca TASR.
Veterná a solárna energia v roku 2025 tvorili rekordných 30 % energie v 27 členských štátoch EÚ, čím predbehli fosílne palivá, ktoré mali 29-percentný podiel. Ukazujú to údaje zverejnené vo štvrtok energetickým think tankom Ember.
Obnoviteľné zdroje energie vrátane vodnej energie a biomasy vlani tvorili takmer polovicu výroby elektriny v EÚ. Jadrová energia predstavovala 23,4 %.
Samotná solárna energia predstavovala 13 % výroby energie a štvrtý rok po sebe vzrástla o viac ako 20 %, čím prekonala spaľovanie uhlia aj vodnú energiu.
„V čase, keď závislosť od fosílnych palív podporuje nestabilitu na globálnej scéne, sú stávky prechodu na čistú energiu jasnejšie ako kedykoľvek predtým,“ uviedla hlavná analytička spoločnosti Ember a autorka zverejnenej správy Beatrice Petrovičová.
Výroba fotovoltickej energie sa zvýšila vo všetkých krajinách EÚ vďaka rozsiahlej inštalácii solárnych panelov a vlani zaistila Cypru, Grécku, Holandsku, Maďarsku a Španielsku viac ako pätinu vyrobenej elektriny.
Obnoviteľné zdroje energie tvorili takmer polovicu energetického mixu EÚ s podielom 48 % aj napriek tomu, že výkyvy počasia znížili výrobu vodnej energie o 12 % a veternej energie o 2 %. Napriek tomu veterná energia prispela k výrobe elektriny v EÚ 17 %, čo je viac ako cez paroplynové elektrárne.
Štrnásť krajín EÚ vyrobilo viac elektriny z vetra a fotovoltiky ako zo všetkých fosílnych palív, čím sa upevnil štrukturálny posun v energetickom systéme Únie, ktorý zahŕňa postupné vyraďovanie uhlia. Podiel uhlia v energetickom mixe EÚ klesol na historické minimum 9,2 %.
„Uhoľná energia je v úpadku. Mohli by sme povedať, že sa pre EÚ stáva históriou,“ skonštatovala Petrovičová. Dodala, že ďalšou prioritou EÚ by malo byť výrazné zníženie jej závislosti od dovážaného plynu.
Výroba energie z plynu v EÚ vzrástla o 8 % na 16,7 % v dôsledku zníženej dostupnosti vodnej energie, čo zvýšilo náklady na dovoz plynu o 16 % na 32 miliárd eur. Ide o prvý nárast od energetickej krízy v roku 2022.
Zvýšenie spotreby plynu na výrobu elektriny zvýšilo priemerné veľkoobchodné ceny energie, ktoré boli počas špičky o 11 % vyššie ako v roku 2024.
Podľa Petrovičovej by rýchly rast batériových úložísk, najmä v Nemecku, Taliansku a Poľsku, mohol pomôcť preorientovať fotovoltiku a veternú energiu na uspokojenie večerných špičiek dopytu po elektrine a stabilizovať ceny.
Správa Ember varuje pred nadmerným spoliehaním sa Únie na iných dodávateľov vrátane USA, lebo spoliehanie sa na jeden zdroj môže ohroziť energetickú bezpečnosť EÚ a oslabiť jej rokovaciu pozíciu v geopolitických a obchodných sporoch.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
Veterná a solárna energia v roku 2025 tvorili rekordných 30 % energie v 27 členských štátoch EÚ, čím predbehli fosílne palivá, ktoré mali 29-percentný podiel. Ukazujú to údaje zverejnené vo štvrtok energetickým think tankom Ember.
Obnoviteľné zdroje energie vrátane vodnej energie a biomasy vlani tvorili takmer polovicu výroby elektriny v EÚ. Jadrová energia predstavovala 23,4 %.
Samotná solárna energia predstavovala 13 % výroby energie a štvrtý rok po sebe vzrástla o viac ako 20 %, čím prekonala spaľovanie uhlia aj vodnú energiu.
„V čase, keď závislosť od fosílnych palív podporuje nestabilitu na globálnej scéne, sú stávky prechodu na čistú energiu jasnejšie ako kedykoľvek predtým,“ uviedla hlavná analytička spoločnosti Ember a autorka zverejnenej správy Beatrice Petrovičová.
Výroba fotovoltickej energie sa zvýšila vo všetkých krajinách EÚ vďaka rozsiahlej inštalácii solárnych panelov a vlani zaistila Cypru, Grécku, Holandsku, Maďarsku a Španielsku viac ako pätinu vyrobenej elektriny.
Obnoviteľné zdroje energie tvorili takmer polovicu energetického mixu EÚ s podielom 48 % aj napriek tomu, že výkyvy počasia znížili výrobu vodnej energie o 12 % a veternej energie o 2 %. Napriek tomu veterná energia prispela k výrobe elektriny v EÚ 17 %, čo je viac ako cez paroplynové elektrárne.
Štrnásť krajín EÚ vyrobilo viac elektriny z vetra a fotovoltiky ako zo všetkých fosílnych palív, čím sa upevnil štrukturálny posun v energetickom systéme Únie, ktorý zahŕňa postupné vyraďovanie uhlia. Podiel uhlia v energetickom mixe EÚ klesol na historické minimum 9,2 %.
„Uhoľná energia je v úpadku. Mohli by sme povedať, že sa pre EÚ stáva históriou,“ skonštatovala Petrovičová. Dodala, že ďalšou prioritou EÚ by malo byť výrazné zníženie jej závislosti od dovážaného plynu.
Výroba energie z plynu v EÚ vzrástla o 8 % na 16,7 % v dôsledku zníženej dostupnosti vodnej energie, čo zvýšilo náklady na dovoz plynu o 16 % na 32 miliárd eur. Ide o prvý nárast od energetickej krízy v roku 2022.
Zvýšenie spotreby plynu na výrobu elektriny zvýšilo priemerné veľkoobchodné ceny energie, ktoré boli počas špičky o 11 % vyššie ako v roku 2024.
Podľa Petrovičovej by rýchly rast batériových úložísk, najmä v Nemecku, Taliansku a Poľsku, mohol pomôcť preorientovať fotovoltiku a veternú energiu na uspokojenie večerných špičiek dopytu po elektrine a stabilizovať ceny.
Správa Ember varuje pred nadmerným spoliehaním sa Únie na iných dodávateľov vrátane USA, lebo spoliehanie sa na jeden zdroj môže ohroziť energetickú bezpečnosť EÚ a oslabiť jej rokovaciu pozíciu v geopolitických a obchodných sporoch.
(spravodajca TASR Jaromír Novak)
