Bratislava 10. júna (TASR) - Celý objem emisie zelených dlhopisov Voda spieva II od akciovej spoločnosti Východoslovenská vodárenská spoločnosť Dlhopisový program sa upísal za sedem dní. Na stredajšej tlačovej konferencii o tom informoval predseda jej predstavenstva Vazil Hudák. Úspešný predaj súkromným investorom je podľa neho predpokladom pre oveľa väčšiu emisiu určenú medzinárodným inštitucionálnym investorom, na ktorej spoločnosť už v súčasnosti pracuje. Tá by mala dosiahnuť objem v stovkách miliónov eur a splatnosť nad desať rokov.

„Tých 15 miliónov eur, ktoré sme dali na trh a ktoré sa podarilo predať, je relatívne malý rozsah v porovnaní s tým, aký veľký investičný deficit má Slovensko v oblasti vodnej infraštruktúry. Tam hovoríme o miliardách, konkrétne o viac ako desiatich miliardách eur,“ priblížil Hudák. Kľúčové podľa neho bolo otestovať trh, zistiť záujem o tento typ dlhopisov a zároveň získať skúsenosti a bilanciu dosiahnutých výsledkov.

Potrebu dlhodobého financovania pre tento sektor potvrdil aj podpredseda predstavenstva Východoslovenskej vodárenskej spoločnosti (VVS) Daniel Krátky. „Pokiaľ chcete investovať do vodárenských projektov, ktoré majú dlhú návratnosť aj dlhú technickú životnosť, musíte disponovať dlhodobými peniazmi a tie nájdete typicky len v dlhopisových emisiách,“ skonštatoval. Takéto emisie sú podľa neho v zahraničí bežné, pričom priemerný objem jednej veľkej vodárenskej emisie predstavuje 500 miliónov dolárov so splatnosťou 40 až 50 rokov.

Dlhopisy získali od agentúry Moody's skóre kvality udržateľnosti na úrovni „veľmi dobré“. Táto vlastnosť podľa Krátkeho nebola kľúčová pre domácich investorov, no môže výrazne pomôcť pri oslovovaní inštitucionálnych investorov v zahraničí. „Špeciálne, ak hovoríme napríklad o zdrojoch, ktoré má dnes pripravené Európska investičná banka (EIB). Tá bude v zmysle európskej stratégie odolnosti v oblasti vody investovať primárne do zelených dlhopisov,“ vysvetlil Krátky.

Pripravovaná medzinárodná emisia podľa Krátkeho zapadá aj do širšej stratégie financovania slovenského vodárenstva. Pripomenul, že minister životného prostredia Tomáš Taraba (nominant SNS) opakovane poukazuje na potrebu spustenia projektov verejno-súkromného partnerstva (PPP projektov) v tomto sektore, ktoré sú v západnej Európe bežné. „Pokiaľ štát prijme rozhodnutie o PPP projektoch vo vodárenstve, VVS bude pripravená prijať takúto výzvu,“ povedal Krátky. Pripomenul, že podmienkou štátu pri PPP projektoch je súkromný kapitál a VVS je na to z hľadiska financovania pripravená.

Trojročné dlhopisy v nominálnej hodnote tisíc eur s výnosom 5 % ročne boli dostupné od 21. mája cez pobočky a aplikáciu Slovenskej sporiteľne, pričom za ne ručí VVS. Čistý výnos z emisie plánuje spoločnosť využiť na modernizáciu a zvýšenie energetickej efektívnosti. „Prostriedky z tejto emisie slúžia na investície do vodárenskej infraštruktúry, ktorú budeme odkupovať od obcí na východnom Slovensku,“ spresnil Krátky.

Pri výpočte celkového investičného dlhu VVS nevychádza len z nákladov na obnovu existujúceho majetku, ale aj z chýbajúcej siete v regióne. „Práve východné Slovensko má najviac obcí bez verejného vodovodu, to je viac ako 300 obcí a viac ako 700 obcí bez vybudovanej čistiarne odpadových vôd, a teda verejnej kanalizácie,“ doplnil generálny riaditeľ VVS Stanislav Prcúch.